História
Šarplaninský pastiersky pes bol vyšľachtený v oblasti Šar planiny, nachádzajúce sa na pomedzí Macedónska a Kosova. Do tejto hornatej oblasti prišli zhruba pred dvetisíc rokmi ázijskí pastieri oviec, ktorí na ochranu svojich stád využívali psy, podobné dnešným šarplanincom. Prvýkrát bolo plemeno predstavené v roku 1926 na výstave psov v Ljublana. K uznaniu plemena došlo v roku 1939 pod názvom Ilyrijský ovčiak. Vtedy bol ešte vedený ako jedno plemeno spoločne s krašským ovčiakom. Rozdelenie oboch plemien na dve samostatne uznané rasy došlo v roku 1957 a vtedy tiež došlo k zmene názvu na Šarplaninský pastiersky pes. Pomerne dlho trval zákaz predaja a vývozu psov do zahraničia. V čase, keď šarplanincov využívala juhoslovanská armáda, bolo dokonca aj pre civilistov nemožné si tohto psa zaobstarať. K uvoľneniu pravidiel a rozšírenia chovu do okolitých krajín došlo až koncom sedemdesiatych rokov 20. storočia, kedy bol zrušený zákaz vývozu týchto psov do zahraničia. Mimo svoju domovinu je Šarplaninský pastiersky pes rozšírený aj v Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Grécku, Fínsku, Maďarsku alebo USA. K celosvetovému masívnemu rozšíreniu však nikdy nedošlo.Správanie a temperament
Dá sa povedať, že Šarplaninský pastiersky pes je psom jedného pána. Svojmu majiteľovi je oddaný a lojálni, ale voči cudzím ľuďom je ale veľmi ostražitý a ak niekto vnikne bez súhlasu majiteľa na jeho pozemok, neváha dôrazne zakročiť. Šarplaninec vždy bol veľmi samostatný a neohrozený pes, ktorý sa často musel sám rozhodovať a v prípade potreby zakročiť aj bez prítomnosti pána. Tieto vlastnosti mu zostali aj dnes a v súčasnosti je najmä vo svojej domovine pre svoju samostatnosť a nebojácnosť často využívaný ako služobný a strážny pes. Správať šarplaninského pastierskeho psa ako rodinného psa alebo domáceho maznáčika sa však neodporúča.Vzhľad
Šarplaninec je veľký, dobre stavaný pes s hustou, hrubou srsťou. Súmerná hlava pomerovo zodpovedá zvyšku tela. Tmavé oči mandľového tvaru majú čierna viečka. Široká nosníva huba je s čiernym pigmentom. Uši v tvare písmena "V" sú nesené zvesené a priliehajúce k hlave. Stredne dlhý krk je široký, svalnatý a pokrytý dlhou, hrubú a veľmi hustou srsťou. Šarplaninský pastiersky pes je mierne vyššia, ako je jeho výška v kohútiku. Jeho trup je stredne dlhý s dobre vyvinutým svalstvom. Končatiny sú silné a pevné a sú ozdobené výraznými zástavami. Dlhý, šabľovitý chvost je pri koreni silný a postupne sa zužuje. Býva pokrytý hustou, dlhou srsťou. Šarplaninec má hustú srsť, ktorá je na hlave, ušiach a prednou časťou končatín krátka a na zvyšku tela je srsť dlhá. Povolené sú všetky jednofarebné odtiene od bielej po takmer čiernu farbu. Najžiadanejšie je svetlo alebo tmavo vlkošedé sfarbenie. Šarplaninský pastiersky pes má priemernú výšku v kohútiku 58-62 cm a v dospelosti dosahuje hmotnosť 30-45 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Šarplaninec je veľmi húževnatý a odolný pes zvyknutý na drsné horské podmienky. Dobre znáša horúco aj zimu a je predurčený k celoročnému vonkajšiemu chovu. Prirodzene je veľmi čistotný a z hľadiska čistoty s ním nebývajú žiadne problémy. Tento pes má prirodzene veľmi vyvinuté strážny a teritoriálne inštinkty. Určite nie je radno bez vedomia majiteľa vstupovať na pozemky, ktoré stráži Šarplaninský pes. Najlepším životným priestorom bude pre šarplaninci vidiek. K svojmu spokojnému životu potrebuje veľa pohybu v otvorenej krajine. Život v meste by tak pre neho bol utrpením. Šarplaninský pastiersky pes potrebuje dôslednú výchovu, ktorá je nutná, ale nie je vôbec jednoduchá. Jeho majiteľ musí byť dostatočne dominantné, aby ho pes rešpektoval a počúval. Šarplaninec je nenáročný na starostlivosť, ale jeho hustá srsť vyžaduje denné vyčesávanie.Zdravie
Šarplaninský pes je veľmi odolný a zdravý a vo zvýšenej miere netrpia dedičnými chorobami. Vzhľadom k jeho veľkosti a rýchlemu rastu sa môže častejšie vyskytovať dysplázia bedrového kĺbu alebo lakťová dysplázia. Ďalej majú zástupcovia tejto rasy, rovnako ako iné veľké plemiena, sklon k žalúdočnej torzii. Vyskytnúť sa môžu tiež niektoré srdcové choroby alebo šedý zákal.Kŕmenie
Veľké plemená sú najviac náročné na správnu výživu. Predovšetkým v období rastu je nutné dbať na to, aby sa psovi dostalo v správnom pomere všetkých potrebných živín. Pre zdravý vývin kĺbov a kostí potrebujú šteňatá veľmi kvalitné krmivo. Odporúča sa vysoko kvalitné, nízkokalorické krmivo určené pre veľké plemená, ktoré svojím zložením zaistí správny vývin šteniat a zabráni ich príliš rýchlemu rastu. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť do viacerých denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od veku a úrovni aktivity psa. Je dôležité, aby psy neboli zbytočne prekrmované a nedochádzalo u nich k obezite, ktorá by mala za následok nadmerné zaťažovanie kĺbov, čo by mohlo viesť k problémom s pohybovým aparátom, vzniku artritídy alebo spôsobiť ortopedické problémy.
Platobné metódy
