História
Čuvač nie je jediným bielym pastierskym psom. Biela farba bola pre pastierov praktická, pretože pes bol aj na väčšie vzdialenosti dobre vidieť a nehrozilo, že by si ho pastier pomýlil s vlkom a omylom ho zastrelil. Slovenský čuvač vznikol v horských oblastiach Slovenska a pretože sa veľakrát išlo o značne odľahlé miesta, bol tu chovaný v podstate čistokrvne. Vďaka turistom a návštevníkom hôr, ktorí ho pri svojich cestách stretávali a niekedy si sebou domov odniesli šteňa psa, sa dostal do údolia a postupne sa rozšíril nielen po celom slovenskom, ale bol vo veľkej miere vyváža aj do zahraničia, predovšetkým do Nemecka a do Poľska . Paradoxne vďaka masívnemu vývozu slovenských čuvačov na Slovensku takmer zanikol. Vďaka prof. Dr. Antonínovi Hroznému a jeho nemalej snahe o zachovanie rasy sa s čuvačom môžeme stretávať aj dnes. K oficiálnemu uznaniu plemena s názvom Tatranský čuvač došlo v roku 1965, k veľkej nevôľi maďarských chovateľov, ktorí protestovali s tvrdením, že ide iba o varietu maďarského plemena kuvas a snažili sa o spojenie oboch plemien. V roku 1969 bolo po preskúmaní oboch štandardov rozhodnuté, že ide o dve samostatné plemená, ktoré budú naďalej chované samostatne. Aby sa zabránilo zmätkom so zámenou mien plemien Maďarský kuvas a Poľský Podhalanský ovčiak a Tatranský čuvač, pri prekladaní textov do francúzštiny, bol zmenený názov plemena z Tatranského na Slovenskom čuvača.Správanie a temperament
Slovenský čuvač je svorkovým psom a so svojou rodinou si vytvára takú vlastnú svorku. Je ochotný prijať svoju úlohu vo svorke a rešpektuje nastavenú hierarchiu. Má veľmi teritoriálne správanie a dôsledne stráži a bráni svoje územie a svoju rodinu. Ku svojej rodine si vytvára úzky citový vzťah a zle si zvyká na zmenu majiteľa. Slovenský čuvač by mal mať od malička dôslednú výchovu a dostatok pozornosti, aby sa nestal príliš samostatným. Výchova musí byť dôsledná, pretože slovenské čuvač má vlastný rozum a nebude slepo počúvať. Nemožno ho cvičiť drilom ako nemeckého ovčiaka, pretože v neustálom opakovaní povelov nevidí zmysel a nebude ich vykonávať. To však neznamená, že by nešiel vychovať alebo, že by svojho pána nepočúval. Slovenský čuvač má rád ľudí a je skvelým spoločníkom pre deti. K cudzím ľuďom je prirodzene ostražitý, ale nie agresívny a ak je majiteľ v pokoji, tak i pes novo prichádzajúcich akceptuje. Voči iným psom býva viac vyhranený a hlavne psy sú voči iným psom dominantné. Odchov vo svorke je veľmi problematický až nemožný.Vzhľad
Biela srsť je zámerom. Pastieri schválne chovali biele psy, aby ich mohli v noci ľahko rozlíšiť od vlkov, ktorí v noci napádali ich stáda. Slovenský čuvač má typický vzhľad horského psa. Mohutné telo je pevne stavané a pokryté hustou srsťou. Podlhovastá hlava s širokým temenom má mierne vyznačený stop. Tmavo hnedé oči oválneho tvaru, sú lemované čiernymi očnými viečkami. Vysoko nasadené uši bývajú nesené zvesené a priliehajú k hlave. Mohutný krk prechádza v stredne dlhý trup. Psy majú krk zdobený krásnu, hustú hrivou. Hrudník je široký a dostatočne hlboký, s dobre klenutými rebrami. Silné končatiny majú dobre vyvinuté svaly a sú zakončené mohutnými labami s veľkými vankúšikmi. Nízko nasadený chvost býva v pokoji spustený a pri pohybe je nesený v oblúku nad bedrovej líniu. Slovenský čuvač má bielu 5-15 cm dlhú krycia srsť, ktorá je doplnená hustou, kratšie podsadou. Plemeno má výšku v kohútiku 59-70 cm a v dospelosti dosahuje váhy 31-44 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Slovenský čuvač môže žiť vonku a vyslovene si užíva pobyt v chladnejšom počasí. Rozhodne je vhodnejšie ho chovať vonku ako v byte, ale to neznamená, že ho môžete odložiť na celý deň na záhradu. Slovenský čuvač potrebuje pravidelný kontakt so svojimi ľuďmi, ktoré vníma ako svoju svorku. Najlepším domovom je pre neho farma alebo dedinské hospodárstva, kde si môže užívať spoločnosti ľudí, detí a zvierat. Je vhodným psom pre aktívnych majiteľov, ktorí ho budú Bravo sebou na výlety a spoločne s ním zdieľať svoj život. Slovenský čuvač je výbornýmspoločníkom na turistiku. V horách je ako doma a navyše skvele znáša chlad a zimu, takže ani náhla zmena počasia ho nezaskočí. Vynikať bude v psej disciplíne zvanej Dog-trekking.Starostlivosť o srsť slovenských čuvača je ľahšie ako sa zdá. Mimo obdobia pĺznutia, kedy je nutné každodenné kefovanie, postačí počas roka česať psa raz za týždeň. Kúpanie nie je nutné a vykonáva sa len v prípade potreby. Rovnako ako u iných plemien sa odporúča pravidelná ústna hygiena a v prípade potreby skrátenia prerastených pazúrikov.