História
Štajerský brakýr začal vznikať okolo roku 1870 na území Štajerska. Podnetom k vyšľachtenie nového plemena boli požiadavky vtedajších lovcov a poľovníkov na loveckého psa, ktorý by najviac zodpovedal ich potrebám a najlepšie sa hodil do tamojšieho drsného, horského prostredia. Úlohy sa chopil priemyselník Carl Peintinger. Základom jeho chovu bol hanoverský farbiar, ktorý bol ďalej krížený s istrijským hrubosrstým duričom. Výsledkom bol dobre ovládateľný, neúnavný lovecký pes, ktorý je dostatočne ostrý k zveri, vyniká silným hlasom, dobrým čuchom a ochotou pracovať. Netrvalo dlho a štajerský durič sa stal oficiálne uznaným plemenom. Prvý štandard plemena bol spísaný roku 1888 a dva roky potom bol štajerský durič uznaný ako nové plemeno. Neskôr došlo k prešľachtenia za pomocou bretónskeho duričov, čím sa ešte upevnili lovecké predpoklady psov. Úspešne rozvinutý chov tvrdo prerušila prvá svetová vojna, kedy sa plemeno dostalo na pokraj vyhynutia. Vďaka snahe nadšených kynológov sa podarilo štajerského durič zachovať. Dnes je najviac rozšírený vo svojej domovine, ale zvoľna sa rozširuje po Európe a ďalej do okolitého sveta, kde si získava nových a nových priaznivcov najmä medzi poľovníckou verejnosťou.Správanie a temperament
Štajerský brakýr je vytrvalý lovecký pes s veľkou vášňou pre lov. Vďaka skvelému nosu odvádza prvotriednu prácu na stope a pre svojho majiteľa je nepostrádateľným pomocníkom pri love. Okrem práce v lese sa štajerský durič osvedčil aj ako výborný strážca. Svojho pána oddane miluje a je dychtivý ho potešiť. Hoci je ako všetky lovecké plemená samostatný, nemá sklony k tvrdohlavosti, ale rád sa podriadi vôli svojho pána. Na výcvik reaguje veľmi dobre a možno ho odporučiť aj začínajúcim chovateľom. S deťmi vychádza dobre a problém nemáva ani s ostatnými psami. Iné zvieratá však často chápe ako korisť a ich vzájomný vzťah tak nie je práve ideálny.Vzhľad
Štajerský brakýr je stredne veľký, odolný poľovný pes. Jeho outdoorový až drsný vzhľad môže byť závadzajúci, pretože pod hrubú šupkou sa skrýva jemný charakter a oddanosť svojmu pánovi. Štajerský brakýr má ľahkú telesnú stavbu s dobre vyvinutým svalstvom. Pretiahnutá hlava má správne vyvinutý tylový hrboľ a jasne vyjadrený stop. Hnedé oči majú pozorný výraz. Stredne veľké uši bývajú nesené zvesené pozdĺž líc. Krk štajerského brakýra nie je príliš dlhý. Telo je pevné s priestranným hrudníkom, ktorý poskytuje dostatok miesta pre vnútorné orgány. Stredne dlhý chvost sa smerom od koreňa zužuje a býva nesený kosákovite prehnutý smerom nahor. Končatiny sú silné a svalnaté. Štajerský brakýr má hrubú, drsnú, tvrdú srsť, ktorá môže byť vo farbe červenej alebo svetlo žltej. Dospelý jedinec má výšku v kohútiku 45-53 cm a hmotnosť okolo 18 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Štajerský brakýř je najviac rozšírený vo svojej domovine. U nás je chovaný prevažne pre lovecké účely. Skvelé pracovné vlastnosti mu zaistili popularitu medzi poľovníckou verejnosťou a býva využívaný predovšetkým pri naháňkách a dohľadanie raticovej a drobnej zveri. Štajerský brakýr je najšťastnejší v teréne a to za každého počasia. Neexistuje pre neho zlé počasie .... bude rád vonku v daždi, v zime, v horúčave, v snehu na blate i na ľade. Preto pre neho bude ideálny život na vidieku. Denne potrebuje veľa pohybu a zodpovedajúce dávku vhodného zamestnania. Ideálne je lovecký výcvik, stopovanie, aportovanie a podobne. Štajerský brakýř je ľahko cvičiteľný za použitia pozitívnych výcvikových metód, na ktoré veľmi dobre reaguje.Srsť je takmer bezúdržbová. Potrebuje len pravidelné kefovanie, aby sa odstránili uvoľnené chlpy. V období pĺznutia je vhodné česať psa častejšie. Pre zdravý chrup a ďasná je dôležitá pravidelná ústna hygiena. Použiť možno špeciálne kefky pre psov, alebo hryzenie maškrty, pomocou ktorých si pes čistí zuby sám. Vhodná je tiež pravidelná kontrola očí a uší a v prípade potreby skrátenia prerastených pazúrikov.