História
Rovnako ako u väčšiny ostatných psov, ani u tibetskej dogy celkom presne nepoznáme jej pôvod. Nedávno spracované štúdie preukázali genetický vzťah medzi tibetskú dogou, leonbergrem, veľkým salašníckym psom, rotvajlerom či bernardín. Prvé presnejšie záznamy o tomto psovi pochádzajú až z obdobia 19. storočia, hoci plemeno preukázateľne existovali už oveľa skôr. Tibetská doga vznikla v Tibete, kde slúžila ako strážny pes stád hospodárskych zvierat, ľudských obydlí i celých dedín, budhistických chrámov alebo kočovných pastierov. Tibetská doga bola väčšinou počas dňa zatvorená alebo priviazaná a až v noci bola voľne vypustená, aby mohla strážiť zverený majetok.Do Anglicka bol prvý pes privezený v roku 1847 a bol darovaný vtedajší anglickej kráľovnej Viktórii. V nasledujúcich rokoch sa pokračovalo s príležitostným importom ďalších jedincov do Európy a časom došlo k oficiálnemu uznaniu plemena. Pôvodný názov "veľký tibetský pes" bol zmenený na označenie tibetský mastif a pod týmto novým menom bolo plemeno zapísané v plemennej knihe. Kritický vplyv na chov tibetskej dogy mali obe svetové vojny a chov tibetskej dogy sa podarilo oživiť až koncom 20. storočia pomocou importovaných jedincov.
Správanie a temperament
Tibetská doga je inteligentný a nezávislý pes, ktorý očakáva , že s ním bude zaobchádzať ako so sebe rovným. Voči svojej rodine je veľmi lojálni, verná a milujúca, ale aj neskutočne tvrdohlavá. Pokiaľ je pes presvedčený o svojej pravde, často odmietne majiteľa vypočuť a tvrdohlavo si stojí na svojom. Nemožno teda očakávať, že toto plemeno bude excelovať v súťažiach obedience alebo agility. Tibetská doga má silne vyvinuté strážne inštinkty. Voči cudzím je prirodzene rezervovaná a dobre si stráži svoje teritórium. U takto veľkého psa je vždy dôležitá správna a včasná socializácie.Vzhľad
Tibetská doga je mohutný a dobre stavaný pes s pevnou kostrou. Pôsobí celkovo majestátnym a silným dojmom. Veľká, ťažká hlava má dobre vyjadrený stop. Stredne veľké oči sú posadené ďaleko od seba a majú dôstojný výraz. Trojuholníkové uši sú previsnuté a padajú dopredu tesne pozdĺž hlavy. Silný krk s miernym lalokom je pokrytý hustou, odstávajúce hrivou. Trup je silný a svalnatý s dobre vyvinutým hrudníkom. Končatiny majú silné kosti, ktoré sú pokryté dobre vyvinutým svalstvom. Stredne dlhý chvost s bohatými strapcami je nasadený v hornej línii chrbta. Tibetská doga má rovnú, odstávajúce srsť, ktorá je doplnená hustou podsadou. Povolené farby sú čierna, čierna s pálením, modrá, modrá s pálením, zlatá, červená alebo sobolia. Kohútiková výška tibetskej dogy je najmenej 61 cm u sučiek a 66 cm u psov. Priemerná hmotnosť dospelého jedinca je 45-75 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Tibetská doga veľmi zle znáša menšie uzavreté priestory a vyslovene sa neodporúča chovať ju v koterci. Samota a izolácia od majiteľa tohto psa veľmi stresuje. Pri výcviku je nutné počítať so značnou tvrdohlavosťou psa. Nevyhnutný je láskavý prístup a za žiadnu cenu sa chovateľ nesmie uchýliť k trestom a násiliu, pretože pocit príkoria a nespravodlivosti si tento pes veľmi dlho pamätá. Správna socializácia hrá veľkú úlohu a ovplyvňuje výslednú povahu dospelého psa. Tibetská doga patrí medzi plemená, ktoré sa vyvíjajú veľmi pomaly a plnej fyzickej a duševnej zrelosti dosahuje až v starobe zhruba troch rokov.Z hľadiska starostlivosti patrí Tibetská doga medzi veľmi nenáročné plemená. Jej srsť má samočistiacu schopnosť a nie je ju potrebné príliš často kúpať. Pretože postráda typický psí zápach a nemá tendencie plstnatět, postačí raz týždenne dôkladné prečesanie a kúpeľ len v prípade potreby. Vhodná je pravidelná kontrola očí a uší, skrátenie pazúrikov v prípade potreby a v neposlednom rade pravidelná ústna hygiena, ktorá odstráni zubný povlak a zamedzí vzniku nepríjemného zápachu z úst zvieraťa.