História
Samotný chov trpasličích pinčov je známy od 19. storočia, ale plemeno je známe už z doby predchádzajúcej, kedy bolo obľúbené u dvorom, na ktorom malo lovecké využitie. Títo veľmi temperamentný psie mrňousové sa totiž vtedy využívali na lovenie škodlivých hlodavcov. Vyskytovali sa aj vo viacerých farbách, než je tomu dnes. Dôležitým medzníkom sa stal rok 1895, kedy bol v susednom Nemecku založený chovateľský klub a trpasličí pinč bol ustálený ako samostatné plemeno. V 20. rokoch sa rasa potýkala so známkami miniaturizácia, ktoré sú u nej nežiaduce. Cieleným chovom sa ich ale podarilo utlačit. V roku 1930 bola stanovená horná výška na 30 cm a roku 1956 tiež minimálna výška 25 cm. K rozšíreniu trpasličieho pinča do Spojených štátov a ďalších krajín dochádzalo v 20. rokoch minulého storočia.
Správanie a temperament
Že je trpasličí pinč malý lenivec, ktorý by sa najradšej váľal v pelechu? Omyl! Naopak sa jedná o roztomilého nebojácneho Ciper, ktorý miluje aktívny život. pokud ste aj vy neustále v pohybe, toto je psie parťák presne pre vás. Rád sa s vami prejde či prebehne po horách, rovnako ako vám s radosťou bude robiť spoločnosť v hoteli alebo inde mimo domova. Vziať ho môžete vzhľadom k malému vzrastu takmer kamkoľvek. Zmestí sa totiž do tašky aj prepravky. Jeho temperamentný živé povahe vyhovujú rôzne kynologické športy, ako sú agility alebo dogdancing. Šteňa je ale potrebné dôsledne vycvičiť, aby si potom chlpáč nerobil, čo chcel, a nebol zbytočne agresívne. Vďaka správnemu výcviku sa z neho stane poslušný psík, ktorý vás bude milovať a tiež strážiť. Jeho nerestí je štekanie, ktoré vedia naozaj dobre. Kráti si ním i dlhé chvíle v prípade, že ich práve samotný bez pána. Pri správnom vedení je milý k ostatným zvieratám i deťom. K cudzím ľuďom však býva nedôverčivý. A akáže ďalšie slovíčka vystihujú jeho povahu? Sebavedomý, vyrovnaný a hravý.
Vzhľad
Táto miniatúra pinča v dospelosti dosahuje výšku 25 až 30 cm, váha sa pohybuje okolo štyroch až šiestich kilogramy. Zástupcovia plemena majú štvorcovú postavu, ktorá vynikne vďaka krátkej priliehajúce srsti, ktorá sa navyše leskne. Existujú dva farebné typy trpasličích pinčov, a síce selfcolored a black and tan. Do typu selfcolored spadajú jednofarební psíci vo farbe jelenej červená, červenohnedá až tmavo červenohnedá. Častejším typom potom je black and tan, čo sú čierni chlpáči s pálením čiže s červenými alebo hnedými znakmi. Spliesť si ho môžete s pražským potkaniarikom, ktorý je však menší, nie toľko mohutný a o dosť ľahší.
Starostlivosť a životné podmienky
Starostlivosť o trpasličieho pinča nie je nijako náročná. Navyše vďaka tomu, že má krátku priliehavú srsť, takmer nepĺzne. Na zimu mu ale nezabudnite obstarať niekoľko praktických oblečkov, aby nenachladli. V zimnom období by mal byť vonku v pohybe a nestať na mieste, čo ale nebýva s jeho temperamentom problém.
Zdravie
Budúce majitelé trpasličieho pinča sa môžu radovať z toho, že toto plemeno netrpí na žiadne dedičné ochorenia. Dokonca aj \"choroba malých psíkov\" čiže luxácia pately sa týmto psím mrňousům zdarne vyhýba. A práve vďaka ich odolnosti nie je divu, že sa títo psíci teší dlhovekosti, sedemnásťročný pinč nie je žiadnou výnimkou. Dokonca sa nájdu aj tí pinče, ktorí oslávili dvadsať rokov.
Kŕmenie
Trpasličí pinč je, čo sa kŕmenia týka, celkom nenáročný. Dbať ale ako u každého plemena musíte na to, aby strava bola naozaj kvalitná. Určite váš maznáčik ocení, keď mu spríjemníte deň baštou v podobe lahodnej kapsičky, ktorá ho nielen zasýti, ale zároveň aj hydratuje.
Platobné metódy
