Labradorský retríver
Labradorský retríver vznikol z menšieho krátkosrstého psa z oblasti Newfoundlandu v Kanade, ktorého rybári využívali na prinášanie zastrelených morských vtákov z vody, ťahanie rybárskych sietí i záchrane topiacich. V 19. storočí sa na palube rybárskych lodí dostal do Anglicka, kde si ho obľúbili šľachtici pre jeho výnimočné schopnosti pri love vodného vtáctva. Lord Malmesbury a Major Radclyfe sa začali cielene venovať jeho chovu a postupne vznikali rôzne farebné variety. Popularitu plemena upevnila britská kráľovská rodina, ktorá labradorské retrievery na svojich panstvách udržuje dodnes.
Nemecký ovčiak
Nemecký ovčiak vznikol na konci 19. storočia zásluhou kapitána Maxa von Stephanitza, ktorý si vytkol za cieľ vyšľachtiť ideálneho ovčiarskeho psa - plemeno charakterizované silou, obratnosťou a inteligenciou. Študoval chovateľské techniky Britov, ktorí chovali pastierske psy, cestoval po Nemecku, pozoroval miestne ovčiarske psy a nakoniec zakúpil jedinca, ktorého potomkovia sa stali základom plemena. Zástupcovia tejto rasy si rýchlo získali obľubu doma aj v zahraničí. S ústupom pastierstva v 20. storočí našli nemeckí ovčiaci nové role v armáde, u polície aj ako asistenčné psy. Dnes je nemecký ovčiak považovaný za veľmi všestranné služobné plemeno, ktoré exceluje v mnohých disciplínach.
Jazvečík
Prvé zmienky o jazvečíkovi v podobe, ako ho poznáme dnes, pochádzajú z obdobia pred viac ako 300 rokmi, kedy bol vyšľachtený na lov jazvecov, bobrov, vydier a králikov. Vďaka krátkym nohám a dlhému telu sa dokázal ľahko dostať do podzemných nór a nebojácne čeliť aj väčšej koristi. V roku 1888 vznikol Nemecký klub chovateľov jazvečíkov, ktorý rozdelil plemeno podľa typu srsti na hladkosrsté, dlhosrsté a drsnosrsté. Každý z týchto typov nesie stopy kríženia s inými psami - od „španielov“ až po teriérov a bradáče. Z pracovného plemena sa jazvečík časom stal aj obľúbeným spoločníkom v mestách, pričom jeho popularita trvá dodnes.
Mops
Plemeno Mops pochádza zo starej Číny, kde bol chovaný v prepychu a pohodlí pri cisárskom dvore. Postupne sa rozšíril aj do ďalších častí Ázie, napríklad do Tibetu ako spoločník budhistických mníchov a taktiež do Japonska. V 16. storočí ho do Európy priviezli holandskí námorníci a mops si rýchlo získal miesto pri kráľovských rodoch. Údajne dokonca zachránil život princovi Vilému Oranžskému, ktorého štekotom varoval pred príchodom atentátnikov. Na začiatku 19. storočia bol ustálený štandard plemena a roku 1871 zavedená plemenná kniha. Napriek tomu, že jeho obľuba behom času kolísala, dnes patrí mops medzi veľmi obľúbené plemená.
Zlatý retríver
Zlatý retríver vznikol v Škótsku v 19. storočí zásluhou Dudleyho Marjoribanksa, lorda z Tweedmouthu, ktorý túžil po dokonalom loveckom psovi so skvelým čuchom a pekným vzhľadom. Chcel psa, ktorý bude výborným „retrieverom“ (z anglického „retrieve“ = priniesť späť), teda psom schopným vyhľadať a priniesť ulovenú zver, najmä z vody.
Základom chovu bol žltý retriever Nous a sučka dnes už neexistujúceho tweedského vodného španiela. Postupne bol na kríženie využitý aj írsky seter, írsky vodný prepeličiar a bloodhound. Lord Tweedmouth si ponechával len svetlé šteňatá, čím položil základ dnešnej zlatej farby. V roku 1903 bolo uznané plemeno „žltý retriever“, prvý klub tohto plemena vznikol o desať rokov neskôr a označenie „zlatý retriever“ bolo ustálené v roku 1920. Odvtedy sa plemeno rozšírilo po celom svete a stalo sa jedným z najobľúbenejších psích plemien, a to zvlášť pre svoju povahu.
Platobné metódy
