Plemená psov 🐶

Velšteriér patrí k vôbec najstarším teriérom. Podobne vyzerajúce psy môžeme vidieť už na starých obrazoch a prvý písomný záznam o velšteriérovi pochádza z polovice 18. storočia. Pôvodne bol označovaný ako staroanglický teriér alebo hrubosrstý back and tan teriér. Jeho úlohou bolo loviť líšky, vydry a jazvece a likvidovať drobnú „háveď“, o ktorú nebola na vidieku ani v mestách núdze. Zo severného Walesu sa rýchlo rozšíril a bol bežne chovaný po celom Anglicku. Novodobá história velšteriéra sa začína písať v roku 1885, kedy bol v Anglicku založený prvý samostatný klub plemena. Už o dva roky neskôr bolo plemeno uznané anglickým kennel klubom. V tej dobe to však stále ešte nebol velšteriér ako ho poznáme dnes. Neskôr došlo k prešľachteniu najmä s írskym teriérom, manchester teriérom, bedlington teriérom a niektorými ďalšími plemenami. V období medzi dvoma svetovými vojnami došlo k zjednoteniu typu a charakteru plemena do dnešnej podoby.

Veselý, energický pes, ktorý sa snáď nikdy neunaví. Miluje ľudskú spoločnosť. Velšteriér je perfektný, oddaný spoločník pre aktívne rodiny, ktoré mu dokážu poskytnúť dostatok pohybu a inej činnosti. Velšteriér pohyb a zamestnanie priamo vyžaduje a pokiaľ ho necháte zaháľať, bude z neho hyperaktívny pes s deštruktívnym správaním. Aby bol velšteriér dobre zvládnuteľný, potrebuje dôsledný, ale zábavný výcvik. Správne vycvičený velšteriér svojho pána poslúchne na slovo. Napriek tomu je pri styku s ostatnými psami nutná istá obozretnosť, pretože waleský teriér býva dominantný a môže vyvolávať vzájomné bitky. Velšteriér je známy svojou nikdy nekončiacou hravosťou a oddanosťou svojej rodine. K cudzím ľuďom býva trochu nedôverčivý, ale svojej rodine je plne oddaný a spoľahlivo stráži nielen svojho pána, ale aj jeho majetok. Pretože je to sebavedomý a nezávislý pes, netrpí separačnou úzkosťou a bez problémov počká na návrat svojho majiteľa.

Na prvý pohľad velšteriér svojim vzhľadom pripomína oveľa väčšieho erdelteriéra, ale v skutočnosti ide o rozdielne plemeno s oveľa dlhšou históriou. Walesteriér vznikol vo Walese ako pes určený na lov líšok a jazvecov a jedná sa o jedno z vôbec najstarších plemien teriérov. Hlava sa podobá hlave foxteriéra. Stop je mierny a málo výrazný. Malé oči majú bystrý a čulý výraz. Pomerne malé uši sú nasadené vysoko a bývajú nesené klopené dopredu. Stredne dlhý krk je mierne klenutý a plynule prechádza do plecí. Walester má krátky trup s rovnou líniu chrbta. Silné končatiny majú pevné kosti a sú dobre osvalené. Stredne dlhý chvost sa dnes ponecháva v prirodzenej dĺžke. Predtým bolo zvykom chvost kupírovať, ale dnes je táto prax vo väčšine krajín zakázaná. Walester má hustú, drôtovitú srsť, doplnenú kratšou a jemnejšou podsadou. Farba srsti býva čierna s trieslovým pálením alebo tmavo šedá s pálením. Dospelý velšteriér má kohútikovú výšku do 39 cm a dosahuje priemernú váhu 9 kg.

Pretože sa jedná o veľmi aktívne plemeno, je najlepšie správať velšteriéra v dome so záhradou. Asi najšťastnejšia bude na vidieku, kde bude mať blízko k prírode, ale pokiaľ mu zaistíte dostatok pohybu a zodpovedajúce duševné zamestnanie, dokáže sa prispôsobiť aj životu v meste. Walester je od prírody veľmi hravý a má rád rôzne hračky. Uspokojí ho aj obyčajný tenisák, ale ak mu dáte nejakú pískaciu hračku, bude ju priam milovať!

Starostlivosť o srsť velšteriéra zahŕňa pravidelné kefovanie a zhruba 2x ročne je potrebné upraviť srsť trimovaním, aby sa odstránili mŕtve chlpy. Bez toho by srsť strácala lesk a farbu a tvorili by sa rohože. Dôležitá je aj pravidelná ústna hygiena a čistenie chrupu. Raz týždenne by mala byť vykonaná kontrola očí a uší av prípade, že pes nemá možnosť si prirodzeným spôsobom obrúsiť pazúriky, vykonáva sa podľa potreby ich skrátenie.

Velšteriéři sú zdraví a odolní psy, ktorí sa pri správnej starostlivosti dožívajú priemerného veku 10-14 rokov a zostávajú až do veku veľmi aktívni. Napriek tomu sa ani týmto psom choroby úplne nevyhýbajú. Vyskytnúť sa môže ochorenie obličiek, dysplázia bedrového kĺbu, lakťová dysplázia, rôzne druhy alergie, epilepsia, glaukóm, hypotyreóza alebo von Willebrandova choroba.

Velšteriér je aktívny pes. Aby bol v dobrej kondícii, mal by dostávať vysoko kvalitné suché krmivo, rozdelené do dvoch denných jedál. Druh krmiva a veľkosť kŕmnej dávky závisí od ročného obdobia, veku a úrovne aktivity psa. U správne kŕmeného psa by ste mali cítiť, ale nie vidieť jeho rebrá bez toho, aby ste museli jeho hrudník tvrdo stlačiť. Prispôsobte kŕmnu dávku aktuálnym potrebám Vášho psa tak, aby nedochádzalo k jeho prekrmovaniu a nežiaducej obezite.