História
Názov nám presne hovorí, odkiaľ plemeno pochádza. Je to nemecké Vestfálcko. Poznám je pod týmto označením od roku 1886, ale grafické vyobrazenie tohto psa je dohľadateľné dokonca k roku 800, do obdobia Karola Veľkého. Vznikol krížením vysokonohých duričov s jazvečíkmi, keď nemecký durič je jeho zrejme najbližší príbuzný. Samotnému chovu westfálskeho jazvečíkového duriča bola venovaná riadna starostlivosť až začiatkom 80. rokov 20. storočia. Spísanie štandardu plemena došlo až v júni 1987. Po celú dobu bol využívaný predovšetkým na lov zajacov a líšok, neskôr čiernej zveri, ako sliedič a durič.
Správanie a temperament
Westfálsky jazvečíkovitý durič je dokonalý parťák na lov. Je nízky a kompaktný, čulý a obratný. Dá sa povedať, že má rovnaké vlastnosti ako jeho dlhonohý variant, len je skrátka menší. Je kamarátsky, hravý, veselý, vyrovnaný. Čo je ale dôležité, tak pohyb. Všeobecne platí, že potrebuje približne štyri hodiny aktivity, inak sa bude správať trochu nervózne a tvrdohlavo. Je to jednoducho pes do prírody. Pri aktívnom využití pri poľovníctve bude dokonalým, vytrvalým a spoľahlivým partnerom. Ak má dostatočne vybitú energiu, stane sa z neho maznavý miláčik pre celú rodinu.
Vzhľad
Podľa názvu je jasné, že ide o psa so znakmi lovca a typickými jazvečíkovými prvkami. Celé jeho telo je mierne dlhšie, statného loveckého postavenia. Hlava je takmer vznešená, elegantná, užšia a podlhovastá. Oči sú vyložene priateľské a farby tmavé. Uši priliehajú k hlave, dĺžka je stredná, so zaobleným koncom. Mierne ohnutý chvost sa pri pohybe zahne do tvaru šable. Zaujímavosťou je, že zhora je chvost osrstený hladko, ale zospodu je štetinatý. Chrbát je skôr rovný, nohy mohutné a dobre stavané, hruď aj bedrá sú široké. Srsť je veľmi hustá a hrubá, prispôsobená na pohyb v lese aj v nepriaznivom počasí. Na chvoste, krku a chrbte je srsť dlhšia, než na zvyšku tela. Srsť môže mať červenú až žltú farbu, s čiernym sedlom či plášťom as bielym označením. Škvrna, biely ňufák, biely golier, biela hruď, nohy alebo koniec chvosta sú bežné. Dvojfarebné psy, psy s čiernymi značkami na hlave, čokoládovo hnedá farba, to všetko je považované za chybu či nežiaduce. V dospelosti dorastá kohútikovej výšky 30 až 38 cm a hmotnosti medzi 16 až 18 kg.
Starostlivosť a životné podmienky
Keďže ide o psa, ktorý je hlavne vonku, nemá takmer žiadne nároky. Hlavnou jeho potrebou je práve už spomínaný pohyb. Veľa pohybu. Je to dôležité pre pokrytie jeho prirodzených pudov aj pre mentálnu pohodu. Nevybehaný westfálsky jazvečíkovitý durič bude skutočne nešťastný, preto je pohyb zaradený do odseku životných podmienok. Je to jeho skutočná životná potreba. Po dlhšom pobyte vonku bude jeho srsť pravdepodobne pomerne špinavá. Nie je však nutné ju hneď umývať šampónom, stačí dobre vykefovať. Srsť je hrubšia a trochu tvrdšia, preto si kúpte naozaj kvalitnú kefu. Vzhľadom na to, že ide o psa, ktorému je dobre v prítomnosti jeho rodiny, bude spokojný s vami doma. Ale je možné ho ubytovať aj vonku v zateplenom a priestrannom koterci.
Zdravie
Zdravie je pevné a nevyskytuje sa žiadna konkrétna choroba, ktorá by bola viazaná k tomuto plemenu. Trpí na problémy spojené s previsnutými ušnice, teda na zaparenie a zápal zvukovodu. Bežným vytretím a občasnou kontrolou sa dá všetko dobre podchytiť. Jeho stavba tela, dlhší chrbát a kratšie nohy zvyšujú riziko ochorenia chrbtice. Ale ide o problém, ktorý môže a nemusí postihnúť každého psa jazvečíkovitého typu.
Kŕmenie
Náročnosť na kŕmenie je všeobecne nízka, ale každý aktívny pes ocení kvalitné a dobre vyvážené krmivo, s kvalitnými živočíšnymi bielkovinami aj tukmi a rýchlo dostupnou energiou. Ak budete dodržiavať denný režim 4 hodiny aktívneho pohybu, môžete siahnuť priamo po krmive pre aktívnych a športových psov. Nie je to však nevyhnutné. Vždy ale uprednostňujte kvalitu pred cenou a nechajte si poradiť od chovateľov či zodpovedných predajcov krmív. Zloženie je rozhodujúce a pokiaľ sa v ňom dobre neorientujete, môžete ľahko siahnuť po zlom druhu.
Platobné metódy
