História
S určitosťou možno tvrdiť, že wiemarský stavač patrí medzi najstaršie plemená kontinentálnych stavačov. Jeho presný pôvod však nie je známy a o jeho vzniku sa traduje viac rôznych, až protichodných teórií. Nesporne jedným z prvých, kto preukázateľne chovaľ wiemarského stavača bol na konci 18. storočia nemecký veľkovojvoda Karel Augest z Weimare. V tej dobe bolo plemeno chované výhradne šľachtou. Už vtedy si wiemarský stavač získal ľudí nielen svojím vzhľadom a spoľahlivosťou pri love, ale aj svojou vyrovnanou a priateľskou povahou. Oproti vtedajším zvykom boli viemarský stavači chovaný v spoločnosti rodiny a nie vo svorkách na chovateľských staniciach, ako bolo vtedy u šľachty obvyklé. V roku 1897 bol v Nemecku založený exkluzívnej Spolok pre chov wiemarských stavačov, ktorý mal za cieľ dohliadať na čistotu chovu podľa prísne daných pravidiel. Nikto kto nebol členom klubu si nesmel wiemarského stavača zakúpiť a správať. V roku 1929 dostal Američan Howard Knight povolenie vstúpiť do klubu a priviezť wiemarských stavačov do USA. Nemci však chránili chov natoľko, že do Ameriky poslali dva vykastrované psy. Až v roku 1938 sa Knightovi podarilo získať tri suky a psa a mohol začať s chovom v Amerike. Prvý chovateľský klub tam bol založený roku 1942 a v rovnakom roku sa rase dostalo oficiálneho uznania. Oficiálne plemenný štandard plemena bol vypracovaný nemeckým a rakúskym klubom v roku 1935. V súčasnosti sa weimarský stavač chová po celom svete a patrí medzi najobľúbenejšie lovecké plemená.Správanie a temperament
Wiemarský stavač má neskutočné množstvo energie a obrovskú vytrvalosť. Potrebuje aktívneho majiteľa, ktorý s ním bude denne absolvovať dlhé prechádzky a dokáže zamestnať aj jeho myseľ. Wiemarský stavač je citlivý a nereaguje dobre na hnev, preto by mal byť výcvik dôsledný, ale jemný. Sú to prirodzene inteligentní psi, ktorí sa rýchlo učia novým kúskom a hravo zvládnu otváranie dverí a podobne. Wiemarský stavač potrebuje denne veľa pohybu. Bude dobrým spoločníkom pre jogging, turistiku, agility,flyball a samozrejme skvelý poľovný pes. Je to tiež skvelý a spoľahlivý strážca, ale nevykazuje žiadne známky nadmernej agresivity. Wiemarský stavač má silné lovecké inštinkty a túžbu prenasledovať korisť. Mačky niekedy toleruje, ale väčšinou je tak, ako ostatné malé zvieratá naháňa.Vzhľad
Wiemarský stavač je stredne veľký až veľký poľovný pes športového vzhľadu. Stavba tela je typická pre pracovné psy. Telo je štíhle, krásne tvarované a svalnaté. Hlava je v pomere k telu, pysky sú mierne previsnuté, zuby majú nožnicový skús. Uši sú vysoko nasadené a zvesené dosahujú zhruba ku kútiku papule. Okrúhle oči sú šikmo posadené. Silný, hlboký hrudník má dobre klenuté rebrá. Končatiny sú šľachovité a svalnaté. Silný, dobre osrstený chvost je nižšie nasadený. V niektorých krajinách môže byť krátený. Krátkosrstý wiemarský stavač má hladkú, veľmi hustú srsť bez podsady alebo s malým množstvom podsady. Srsť tesne prilieha k telu a má farbu strieborno, myšou-šedú alebo modro-šedú. Plemeno má výšku v kohútiku 57-70 cm a v dospelosti dosahuje váhy 25-40 kg.Starostlivosť a životné podmienky
Wiemarský stavač nie je pes určený k životu na dvore, ale ani mestský byt pre neho nie je ideálne. Hoci je to lovecký pes, nerád žije vonku, ale chce byť čo najviac v spoločnosti ľudí. Najlepším prostredím je pre neho rodinný domček s veľkou, dobre oplotenú záhradou. Šteňatá potrebujú dôslednú domáci výchovu, pretože inak môžu byť v domácnosti deštruktívne a rozhrýzť čo im do cesty príde. Dobre vychovaný wiemarák bude v dome Vaším tieňom a verne Vás bude sprevádzať z izby do izby. Na záhrade dá zase priechod svojmu temperamentu a mnohokrát uplatní svoj skvelý čuch pri love myšou alebo krtka. Starostlivosť o srsť je nenáročná a zaberie minimum času.Zdravie
Wiemarský stavač je všeobecne zdravé plemeno, ale aj títo psi sú náchylnejší k niektorým chorobám. Medzi ne patrí dysplázia bedrového kĺbu, žalúdočné torzia, von Willebrandovho choroba, Progresívna retinálna atrofia, Entropium alebo kožné alergie.Kŕmenie
Pretože Wiemarský stavač má sklon k nadúvaniu a žalúdočné torziu, mala by byť kŕmna dávka rozdelená do dvoch denných jedál. Druh a množstvo krmiva závisí od veku a úrovni aktivity psa. Hodinu pred a po jedle by pes nemal byť vystavený nadmernej aktivite. Zvoľte zodpovedajúci krmivo a upravte kŕmnu dávku podľa aktuálnych potrieb Vášho psa tak, aby boli uspokojené jeho nutričné požiadavky, ale zároveň tak, aby nedochádzalo k nadmernému priberaniu a obezite psa.
Platobné metódy
