História
Západosibírska lajka vznikla v 19. storočí z mansijských a chantejských lajek, ktoré sprevádzali sibírskej domorodcov. Domovinou tohto severského loveckého plemena bol Ural a Sibír. Tam sa dodnes hojne využíva na lov losov, sobov a medveďov, funguje aj ako strážny a saňový pes. Pomenovanie vychádza z ruského výrazu pre štekanie \"lajať\". Výrazným znakom tohto plemena je práve intenzívny štekot, ktorý je prenikavý hlavne, keď pes nájde zver. K nám sa prvý lajky dostali až v 80. rokoch dvadsiateho storočia, ale doteraz u nás nie sú príliš rozšírené.Správanie a temperament
Vzhľadom k svojmu pôvodu lajka iste neprekvapia svojím sebavedomím, dominantné povahou a loveckým pudom. Je fixovaná na jedného pána, ktorého dokáže v prípade nebezpečenstva náležite brániť. Jeho rodinu si síce obľúbi, ale príliš rešpektu z nej mať nebude. K cudzím ľuďom je odťažitou a nedôverčivá, ale nie agresívny. Má veľa rada deti a s ostatnými psíkmi vychádza dobre. Hoci je plemeno zvyknuté na to byť celoročne vonku, nemá príliš rado samotu.Vzhľad
Silná a statná Západosibírska lajka je stredne veľký až veľký pes. V kohútiku dosahuje výšku aj cez 60 centimetrov, fenky potom bývajú menšie ako samce, a nadobúdajú hmotnosti až 20 kilogramov. Má vcelku malé svetlé oči a veľké uši. Disponuje hustým kožúškom, ktorý chráni pred zimou aj teplom. Zafarbenie je väčšinou biele alebo šedej.Starostlivosť a životné podmienky
Lajka nie je, čo sa starostlivosti týka, náročná. Srsť je potreba pravidelne vyčesávať v podstate len v dobe pĺznutia. Jedná sa o veľmi učenlivé plemeno, ktoré potrebuje dôraznú výchovu. Jedným z jeho vlastností totiž je dominantnosť, teda k sebe potrebuje dôsledného pánka, aby z neho malo rešpekt. Potrebuje veľa pohybu, ideálne by sa lajka mala minimálne hodinu denne poriadne prebehnúť. Možno ju vycvičiť ako lavínového alebo stopovacieho psa. Keďže má vývojovo veľmi blízko k vlkovi, je pre ňu lepšie zdržiavať vonku, a to pokojne aj celoročne, než ležať doma v pelechu.Zdravie
Lajky, ktoré majú jeden z najlepších psích zraku, sú vzhľadom k svojmu pôvodu otužilé a odolné proti chorobám. Dožívajú sa v priemere desiatich až dvanástich rokov.Kŕmenie
Západosibírska lajka je veľmi nenáročná na kŕmenie. Niekto ich kŕmia klasickými granulami, iní zase dávajú prednosť prirodzenej, surovej strave, ktorej sa hovorí barf.
Platobné metódy
