A čo sa budeme rozprávať, ono nemusí ísť len o ošetrenie v ordinácii. Ono mnohým psom stačí, že je potrebné ostrihať pazúriky, vyčesať alebo trimovať srsť, vyčistiť zuby alebo treba nakvapkať do očí pri chorobe. To a mnoho ďalšieho sú situácie, kedy sa pes nemusí cítiť bezpečne a nebude chcieť s nami spolupracovať. A pretože niektoré činnosti musíme robiť a musíme ich robiť pravidelne, je dobré, aby s nimi bol pes v pohode. Ale ako na to?
Učiť psa ošetrenie so súhlasom
A čo si vlastne pod tým ošetrením alebo manipuláciou so súhlasom predstaviť? Laicky povedané také ošetrenie, kedy vám pes dal súhlas, že môžete robiť, čo potrebuje. Že sa svojho psa na také veci nepýtate? To je možno práve ten problém, prečo spolupracovať nechce. A ako mi pes dá vedieť, že teda súhlasí? To záleží, na čom sa spoločne dohodneme, čo ho naučíme, ako signál značiaci "som pripravený".
Bežnou situáciou, ktorú veľa z nás psíčkarov pozná, je strihanie pazúrikov. A schválne sa zamyslite, ako váš pes strihanie pazúrikov zvláda a ako to prebieha. Na veterine často majiteľ fixuje psa, u veľkých plemien aj viac ľudí a veterinár rýchlo všetko ostrihá. Nič veľmi príjemné pre psa a pazúriky nevyzerajú ako po manikúre, ale sú dosť ostré. Tak a teraz sa dostávame k jadru pudla.
Ako na to, aby pes súhlasil?
V prvom rade musíme so psom nájsť pozíciu, v ktorej bude pes v pokoji, uvoľnený a vydrží potrebnú dobu. Môže pes sedieť a podať mi labku, môže ležať alebo sa položiť na bok, alebo treba stáť a položiť niekam hlavu. Tých možností je veľa a pre každú situáciu a pre každého psa bude ideálna iná pozícia.
Čo je ale nesmierne dôležité v celom procese manipulácie so súhlasom, že pes nie je nijako držaný ani inak fyzicky fixovaný a kedykoľvek tak môže z danej pozície odísť. Prečo je to také dôležité? Pretože vo chvíli, keď už je toho na psa príliš, dá nám svojim odchodom najavo, že pokračovať nechce. A pokiaľ my to budeme rešpektovať, pes sa sám vráti a dá nám šancu pokračovať. A za mňa je toto oveľa lepší variant, než aby pes niekoho pohrýzol, pretože sa cítil ohrozený na živote a nemal možnosť úniku.
Áno, samotný proces ošetrenia potom môže trvať dlhšiu dobu, najmä u veľmi excitovaných psov. Avšak pri dobrom tréningu, kedy sa nebudeme na psa ponáhľať a budeme posilňovať pevné základy, sa dostaneme do očakávaného cieľa. A možno to potom aj časovo bude podobné, ale hlavne to bude bez stresu pre psa aj pre nás, ev. veterinára.
Kedy mi pes dáva súhlas a kedy je to naopak?
Už som spomenula, že si potrebujeme dohodnúť jasný signál. Samozrejme čím jednoduchší signál to je, tým ľahšie sa bude psovi robiť. Pre predstavu si to ukážeme napríklad na situácii, keď mi pes podáva packu, aby som mohla ostrihať pazúriky.
Psa naučím sedieť predo mnou a podávať packu. Oba dva cviky budem veľmi odmeňovať, aby ich pes rád plnil aj bez povelu! To je veľmi dôležité, že polohu pes zaujíma bez povelu. Pokiaľ pes sám príde a posadí sa v mojej blízkosti, je to pre mňa informácia „som pripravený niečo robiť“, nemusí ísť nutne ešte o strihanie, ale všeobecne je pripravený a čaká na moju informáciu, čo sa bude diať. Ja bez slov nastavím ruku a pretože mám nachystané klieštiky na pazúriky, tak pes vie, čo ho čaká. Pokiaľ sa necíti, packu mi nepodá. Keď bude pripravený, potom dá packu do mojej ruky. Ja nikdy nesmiem packu pevne chytať a držať ju! Samozrejme chytám jednotlivé prsty, odhŕňam chlpy a chystám si labku tak, aby som mohla pazúriky ostrihať. Kedykoľvek bude psíkovi niečo nepríjemné, labkou uhne a ja mu v tom nesmiem brániť. Že nechcete, aby uhýbal? Jasne, nechceme, ale on to nerobí ako neuposlúchnutie, on tak s nami komunikuje, že je to správanie pre neho už za hranou a nezvládol by to. Preto my musíme poľaviť a znova v pokoji počkať, či nám packu požičia a dá nám príležitosť pazúriky dostrihať. Naučený pes to rozdýcha, packu znova podá a môžeme pokračovať
Nezabudnite na odmenu!
Odmeny sú pri cvičení ošetrení so súhlasom veľmi dôležité. Či už sa jedná o obľúbené maškrty, hračku alebo inú formu odmeny. Potrebujeme psíka utvrdzovať v tom, že sa mu oplatí vydržať tie nepríjemnosti, a preto musí byť naozaj motivovaný. Pokiaľ odmeňovať nebudeme vôbec, nebude sa pravdepodobne pes posúvať ďalej. Pokiaľ ho budeme odmeňovať veľmi, môže sa stať, že bude chcieť len to jedlo, a tak bude schválne uhýbať, aby sa do pozície mohol vracať. Preto musíme ku každému psovi pristupovať individuálne a nájsť vhodnú motiváciu as tou správne pracovať. Najlepšie vám s tým poradia tréneri, ktorí sa na manipuláciu so súhlasom zameriavajú a verte, že tých dobrých máme v SR hneď niekoľko!
A čo váš parťák? Zvláda strihanie pazúrikov, česanie, utieranie labiek alebo napríklad kúpanie? A ako vyzerá návšteva veterinára, ošetrenie alebo obyčajné očkovanie? Je to pre vás aj psa pohodička alebo sa desíte návštevy veterinej už pár dní vopred? Zmeňte to a komunikujte aj vy so svojim psom.
Platobné metódy
