Zdravím vás priatelia ešte stále z krásneho Holandska. Keďže sa mi tu veľmi páčilo, zostal som tu o niečo dlhšie, než som pôvodne plánoval. Holandsko je nádherná krajina, plná voňavých kvetov (hlavne tulipánov), veterných mlynov a výborného syra. Ľudia sú tu veľmi príjemní a milí a mám pre vás aj menšiu príhodu s jednou sučkou, tak sa máte na čo tešiť. Pohodlne sa usaďte a môžeme začať.
Naposledy som vám písal, že sa chystám do krásnej dedinky Giethoor a musím povedať, že som z tohto miesta bol úplne paf. Celá dedinka je pretkaná množstvom kanálov, na ktorých sa plavia loďky všetkých možných veľkostí. Môžete si zaplatiť loďku len pre seba a alebo sa môžete pridať k väčšej skupine a plaviť sa na väčšej lodi aj so sprievodcom. Ja som to obdivoval z bezpečnej vzdialenosti z brehu, veľmi sa mi do tých lodiek nechcelo, aj keď to vyzeralo parádne. Všade okolo mňa bola kopa kúzelných domčekov, ktoré vyzerali ako z rozprávky. Všetky mali nádhernú záhradku, plnú kvetov a k niektorým viedol dokonca aj most. Chvíľami som nevedel, kam skôr pozerať. Proste nádhera.
A pretože sme v poslednom čase navštívili veľa mestečiek a dediniek a pomaly nám začínala chýbať príroda, rozhodli sme sa, že vyrazíme ďalší deň na menší trek do miestneho národného parku. Ani som netušil, že v Holandsku sú tiež národné parky. Poriadne som sa naraňajkoval, pretože ma čakala takmer 15 km túra.
Pretože tu nemajú vôbec žiadne hory a Holandsko je jedna veľká "placka", celý náš trek som išiel pekne po rovinke a labky ma vôbec neboleli. Išiel som dokonca aj okolo stáda kráv, ktoré sa pásli na miestnom poli a videl som aj ovce a capa. Povedal by som, že capovi som sa veľmi nepáčil, nepozeral na mňa príliš prívetivo. Ale čo, nemôžem sa asi páčiť každému.
Za to vám poviem, komu som sa zrejme páčil veľmi. Áno, jednej veľmi milej labradorke, ktorú som videl hneď prvý deň v kempe. Išla na vodítku so svojou paničkou a evidentne sa so mnou chcela ísť privítať, ale bola dohryzená od nejakého psa a tak jej panička mala strach ju ku mne pustiť. A mňa zasa držala moja panička, ach jo. Aspoň som sa pokúsil o vábivý výraz, keď som sa jej zadíval dlho do očí, vyplazil som jazyk a usmial som sa. A verte alebo nie, ono to zabralo! Druhý deň ráno, keď ešte páničkovia spali a ja odpočíval vonku pred stanom, ku mne pribehla. Utiekla svojej paničke a skoro cez celý kemp pribehla práve za mnou.
Chápete to? Ja som z toho bol úplne mimo. Zrazu predo mnou stála krásna sučka, cítil som sa ako v siedmom nebi. Ešte než pre ňu dobehla jej panička a odviedla si ju, stihli sme si navzájom olízať ňufáky. Teda, moja prvá pusa! Srdce mi búšilo, ako o preteky a ja prisahám, že na ňu nikdy nezabudnem. Na moju holandskú krásku.
A tým by som tak pomaly uzavrel prvú etapu nášho road tripu. Teraz sme už na ceste do Dánska a celý nasledujúci mesiac strávime v divokej prírode v Škandinávii. Nemôžem sa dočkať, čo všetko ma čaká a aké dobrodružstvá zažijem. Nebojte sa, môžete byť pri tom so mnou, pretože vám o tom všetkom budem rozprávať. Labku na to!
Platobné metódy
