Zdravím ľudkovia a prajem vám všetkým krásny slnečný deň. Ja už som v Španielsku, ale dnes by som vám rád ešte trochu porozprával o mojom putovaní Portugalskom. Navštívil som veľa krásnych miest a rád by som sa s vami o to podelil.
Ak ste čítali minulý článok, viete, že som navštívil aj nádherné hlavné mesto Lisabon, v ktorom sa mi veľmi páčilo. Odtiaľ som pokračoval do prímorského mestečka Peniche, ktoré je známe hlavne vďaka dominantnej pevnosti Fortaleza, ktorá bola postavená už v 16. storočí na obranu pred prípadnými útokmi pirátov. To ste určite nevedeli, že? Ja som ale nakoniec na pevnosť nešiel, aby som sa na ňu dostal, musel by som na loď a ja som si nebol úplne istý, či by mi nebolo zle. Tak som sa aspoň prešiel po pláži a pozoroval čajky. Tie vôbec neskúšam chytať, pretože veľmi dobre viem, že vedia lietať a to ja nie. To si radšej počkám na nejakú tú mačičku. A že ich v Portugalsku je!
Pokračoval som do malej historickej dedinky Óbidus, ktorú som si prezrel aj z výšky, pretože som mohol ťapkať po hradbách. To bolo oveľa pohodlnejšie, než chodiť tými úzkymi uličkami s ostatnými ľuďmi. Kúsok od parkoviska sa konal miestny blší trh, tak som sa išiel mrknúť, či by sa mi tam niečo nepáčilo. Bohužiaľ som odišiel s prázdnou, pretože pre psíkov tam zrovna nič nemali. Chápete to? No nevadí, snáď nabudúce narazím na nejaký ten parádny oblek. V kempe som sa zvalil do pelechu a ešte než som zaspal, premýšľal som o tom, ako asi vyzerá Tomar, do ktorého sa chystáme nasledujúci deň.
V Tomare sme chceli navštíviť tunajší opevnený hrad, ktorý bol náboženským a vojenským centrom templárov. Ale k hradu sme dorazili až neskoro popoludní a to už bohužiaľ zatvárali. Aspoň som mohol nakuknúť do záhrady a hrad si prezrel z vonku. A pretože už bol čas večere, zašli sme ešte do miestnej reštaurácie na námestí. Teda ja svojuvečeru dostal až v kempe, tu som sa len natiahol pod stôl a odpočíval som.
V Portugalsku som navštívil veľa krásnych miest, len čo je pravda. Tým ďalším bola Coimbra, ktorá je tretím najväčším portugalským mestom a taktiež tu bola založená najstaršia univerzita v krajine. Ale čo ma najviac prekvapilo boli zase tie úzke uličky. Neboli to obyčajné uličky, tieto viedli do kopca z kopca, do kopca do ľava, z kopca do prava... chvíľami som mal pocit, že som v bludisku. Našťastie som sa z nich vymotal a ako bonus som na tunajšom food markete vylúdil od dvoch chalanov dobrotu. To viete, zase tie moje smutné oči.
Posledným veľkým (druhým najväčším) mestom v Portugalsku, ktoré som si preťapkal, bolo Porto. Páni! Tam sa mi veľmi páčilo a ako to tam voňalo! To som sa musel stále olizovať, mňam. Najviac mi asi voňali rybičky, obzvlášť tie grilované, to je vám vôňa a čo potom tá chuť. Tiež som ich už ochutnal, pamätáte si to? Písal som vám o tom, keď som bol v Lisabone. Ja na tú chuť nikdy nezabudnem a musím sa vám priznať, že niekedy sa mi sníva o tom, ako mám plnú misku rybiek a všelijakých dobrôt.
Ešte než som opustil Portugalsko a prešiel do Španielska, zastavil som sa v Guimaraesi. Chcel som sa tu pozrieť do miestneho hradu Casto de Guimaraes, ktorý je najzaujímavejším a najdochovanějším románskym hradom v Portugalsku, ale bohužiaľ ma dovnútra nepustili. Vraj tam nesmú psíkovia. Nedá sa nič robiť, pokračujeme v našej ceste ďalej na sever.
Včerajšiu noc som strávil v najznámejšom katolíckom pútnickom meste Santiago de Compostela a tento týždeň budem zase v horách. To už sa veľmi teším! A čo vy? Tešíte sa na ďalšie moje rozprávanie?
Platobné metódy
