Divé ošípané môžete stretnúť v lese, čím je hustejšia, tým lepšie, ale nie je to podmienkou. Vzhľadom na ich premnoženie vás môžu prekvapiť aj v meste. Väčšinou ich zbadáte v podvečerných a nočných hodinách, kedy je väčší pokoj a sú aktívne. Ale nie je nezvyčajné na ne naraziť aj cez deň, a to hlavne, keď ich niečo vyruší alebo majú mladých.
Vidíte prasa? Hlavne nepanikárte
Hlavne zachovajte pokoj a uvedomte si, že divoké prasa nie je žiadny vraždiaci maniak, ktorý by na vás číhal pri vstupe do lesa a chcel vás zahryznúť. Naopak je to divoké zviera, ktoré chce len svoj pokoj a s najväčšou pravdepodobnosťou utečie, pretože sa vás bojí viac ako vy jeho.
Prasa útočí predovšetkým vo chvíli, keď sa cítia ohrozené alebo je zranené. Cítiť ohrozene sa môže v prípadoch, keď ho váš pes zaženie do miesta, z ktorého nemôže uniknúť, alebo naňho narazí v húštinách, kde odpočíva, alebo keď pes prekvapí skupinku ošípaných napríklad pri kŕmení. Výnimku tvorí zranené zviera, ktoré je extrémne nebezpečné a potom bachyne (samica divokého prasaťa), ktorá chráni svoje mláďatá. Prasiatka sa vďaka teplým zimám rodia aj niekoľkokrát do roka od jari do jesene.
Dôležitá je opatrnosť a ostražitosť
Na prechádzkach so psom buďte ostražití a pozerajte okolo seba. Veľa incidentom s prasaťom môžete zamedziť len tým, že odložíte mobilný telefón, nenecháte psa splašene pobehovať po lese (hlavne v húštinách) a budete rešpektovať pravidlo, že príroda je domovom divokej zveri.
Stretnutie medzi psom a prasaťom môže v mnohých prípadoch vyzerať veľmi škaredo a často končí aj smrťou psa. Divé ošípané majú kly, ktorými psa ľahko naberú a dokážu ho veľmi vážne zraniť. Takže ak vidíte divoké prasa, zachovajte pokoj, okamžite odvolajte svojho psa a bežte prasaťu z cesty. V prípade, že vás prasa zbystrilo a uteká smerom k vám, okamžite bežte preč. Na 99% ste narazili práve na bachyňu, ktorá sa vás snaží zastrašiť a ochrániť tým svojich mladých. Ale nebojte, bachyne sa vzďaľuje od mláďat len niekoľko desiatok metrov, takže nemusíte šprintovať 10 km. Pokiaľ sa rozhodnete zostať a nehybne stať, s najväčšou pravdepodobnosťou zaútočí, pretože vás bude vnímať ako hrozbu.
Veľmi nebezpečné je stretnúť prasa, ktoré je zranené. Môže byť od poľovníka postrelených alebo zrazených autom, to je v podstate jedno, ale keď ho to bolí, tak sa bráni a také prasa vás dokáže presvedčiť o tom, že dokážete vyliezť na strom aj s 30 kg psom. Stretnúť zranené prasa je naozajstná rarita, ale rozhodne sa takému zvieraťu practe z cesty. Utekajte, kričte av prípade núdze vylezte na vyvýšené miesto alebo strom.
Čo robiť v prípade stretu a zranenia?
Zažila som to pred niekoľkými rokmi a ešte teraz z toho mám zimomriavky. Scéna ako z hororu – sučka mi zabehla do húštin (ale nemyslite si, ona nie je žiadny lovec, len si okolo čuchala) av okamihu sa na ňu vrhlo niekoľko obrovských ošípaných. Tak strašne nariekala, že som chvíľu myslela, že je to naša konečná, ale ona sa nevzdala a dokázala sa dostať von. Bola špinavá, kňučala šialeným spôsobom a hrozne sa klopala, ale namiesto toho, aby som ju mohla prezrieť, som ju musela vziať do náručia (35 kg) a utekať preč, pretože tie ošípané vyliezli z húštin a išli nás dobiť obe. Stačilo utekať iba pár desiatok metrov a nechali nás byť. Ale čo teraz? Zranený 35 kilový pes, ktorý nemohol chodiť, navyše bolo riziko aj vnútorného zranenia, uprostred lesa a asi 3 km od auta, a aby toho nebolo málo, tak na dne naozaj prudké rokliny. Dôležité bolo zachovať pokoj. Fena mala zranenú nohu, takže som ju zafixovala všetkým, čo som našla. Potom som zavolala kamarátke, aby pre nás prišla do lesa, ale bohužiaľ sa nedostala až dole do rokliny a fenku som tak musela vyniesť hore v náručí. Nie som žiadny Rambo, ale verte, že adrenalín a strach ma donútili chvíľami aj bežať. Z auta som volala na veterinu, aby vedeli, že veziem vážne zraneného psa a okamžite nás po príchode zobrali. Všetko nakoniec dobre dopadlo, ale mali sme naozaj šťastie a sučka mala „len“ dieru z vnútornej strany stehna na zadnej nohe.
Väčšinou takýto stret končí rozpáraným bruchom. Ale pri lese žijeme ďalej a ošípané stretávame niekoľkokrát do roka. Začali sme dodržiavať ich „pravidlá“, ktoré popisujem vyššie, a máme pokoj.
Rada na záver: majte svojich psov neustále pod dohľadom a nepúšťajte ich do húštin ani do smrekových lesíkov, jednoducho povedané jednoducho tam, kam nevidíte. Presne to sú miesta, kde ošípané odpočívajú a budú si to brániť podobne, ako by ste si svoj domov bránili vy. Cez deň sú ošípané málo aktívne, ale v podvečer, v noci av skorých ranných hodinách sa lesu radšej vyhýbajte. A pokiaľ vidíte bežiace prasa, practe sa mu z cesty. Je lepšie ísť inou trasou ako riskovať stret.
Platobné metódy
