Jakub, vy ste sa vraj stal psíčkarov až vďaka svojej manželke, je to pravda?
Jasné, dokonca som sa skôr psov skôr bál a niektorých by som sa asi bál aj dnes. A treba byť figurantom by som fakt nedal ani dnes. Naši nikdy žiadne zviera doma nemali, bývali sme v byte, a mal som tak aktívne detstvo, že ma túžba po zvierati nikdy neprepadol. Som ale prispôsobivý, mám rád výzvy, dobrodružstvo a rád žijem aktívne. A vďaka tomu, že Beata chová belgičáky, našli sme spolu so psami pomerne rýchlo spoločnú reč.
Aké psíkov máte doma?
Doma máme celkom deväť psov. Ja sa však aktívne venujem trom. Deväťročnej groenendaelce Kuky, dvojročné tervuerence Pippe a o tri mesiace starší borderce kajá. S tými cvičím hlavne agility, čo ale zďaleka neznamená, že robíme len túto disciplínu.
Venujete sa psím športom. Ako ste sa k tomu dostal?
Po stretnutí s Beatinými psami som si vybavil, že som kedysi a kdesi videl videá, ako pes chytá frisbee . A mal som to šťastie, že Beata v tú dobu zrovna mala absolútne skvelú fenu Delphi (matka Kuky), ktoré, keď som len tak prvýkrát hodil nejaké frisbee, tak ho chytila a nadšene pribehla. Bez akéhokoľvek učenia. To ma dostalo! Ihneď som sa začal zaujímať, či sa dogfrisbee už niekto venuje, ale v tom čase som v Česku našiel len pár nedotiahnutých pokusov, tak som začal pátrať ďalej v zahraničí. Nutné si uvedomiť, že to bolo tesne predtým, než vznikol Facebooku a Youtube, takže sa informácie a rady hľadali podstatne horšie. Avšak sa mi dostalo podpory z Nemecka a Poľska, v roku 2006 sme potom založili DiscDog klub ČR, ktorý dodnes úspešne vedie českú dogfrisbee scénu. Ja sa dogfrisbee venoval aktívne až zhruba do roku 2013. Potom som nadobro utiekol k agility.
A aké boli začiatky na poli určite áno. Agility totiž nebude nič extra pre extrémne veľká či naopak extrémne malé plemená. A potom záleží na konkrétnych jedincoch. Agility je pre psa pomerne náročný šport, pes by teda bezpodmienečne mal byť v dobrej fyzickej kondícii.
A od aké veku hafana je ideálny sa agility venovať?
Tu veľa záleží na tom, čo myslíte slovom agility. Ako som spomenul, mám dve dvojročné sučky, teda v podstate odrastená šteňatá, a s prípravou agility som začal hneď po odstavení. Avšak s prekážkami agility sa začala zoznamovať až niekedy okolo jedného roka, tunelom prvýkrát cielene prebehla, tuším, v 14. mesiaci a plnú výšku skoček, teda 60 cm, skákala až po 18. mesiaci veku. Existuje totiž strašne veľa zručností, ktoré je potreba psa naučiť a ktoré následne v parkúre využijú, ale pre ktoré v podstate žiadne agility prekážky nepotrebujete.
A ako namotivovať psíka , keď sa mu do agility zrovna nechce?
Na toto tu asi nedokážem odpovedať. Dôvodov, prečo sa psíkovi nechce, môže byť veľa a každý môže mať úplne iné riešenie. Ako som ale už spomenul, základom je, aby agility bavilo psovoda.
Používate odmeňovací ? Alebo ako svoje psíkov trénujete?
Iste. Je to úplne fantastická vec a pre učenie napríklad sbíhaček úplne zásadné. Ale používam aj hračky , však hlavnou motiváciou mojich psov je fakt, že ich to baví. Že je to baví so mnou.
Máte za sebou veľa úspechov. Ktoré by ste vyzdvihol?
Mojím najväčším agility úspechom je fakt, že deväťročná Kuky, ktorá si v troch mesiacoch zlomila prst a nebolo isté, či bude môcť športovať, ktorá odchovala dva vrhy, bola vlani stále schopná držať krok s širšou českou a v podstate i svetovou špičkou. A teraz po zimnej pauze je plná chuti do ďalšieho behanie.
Ste šéfredaktorom časopisu Psie športy. Ako vyzerá táto vaša mediálna práca? Čo všetko máte na starosti?
Najlepšie odpoveďou je skočiť si na stánok pre aktuálny Psie športy a zalistovať. Sme malá redakcie a v podstate všetko, čo sa týka obsahu, musím dať dohromady ja. Úplne jedinečná práca, ktorá ma baví a napĺňa už štrnásty rok.
V tomto magazíne pre psíčkarov pracujete aj spolu s vašou manželkou, nemám pravdu?
Áno, za všetkým hľadajte ženu. To Beata je autorom celého konceptu časopisu a predovšetkým Psie športy zabezpečuje obchodne. Samozrejme mi veľmi pomáha s prípravou obsahu jednotlivých čísel, predovšetkým so športovou kynologií, ktoré sa aktívne venuje.
Onedlho, už 8. mája, budete moderovať panelové diskusie našej Psonference . Už sa začínate pripravovať? (Poznámka spokojného psa: S ohľadom na ochorenia Covid-19 bola Psonference presunutá na 17.11.2020.)
Tejto ponuky si moc vážim a nesmierne sa na to teším. A áno, pripravujem. Práve dnes som sledoval, ako si vedie Roman Habásko na pretekoch v Nórsku.
Na aké reprezentantmi psích športov sa môžu návštevníci tešiť?
Ja mám zatiaľ informáciu, že to budú práve Roman Habásko, skvelý Musher, ktorý so svojimi huskouny patrí k tým najúspešnejším vo svojej kategórii na svete. Ďalej potom Eliška Brabcová, agiliťačka z južných Čiech, ktorá sa vlani prvýkrát dostala do reprezentácie na MS FCI a priviezla si domu dve zemiaky. Teda dve štvrtá miesta, z jednotlivcov i družstiev. A last but not least je Míša Andrová. Keď som tu spomínal svoje dogfrisbee začiatky, tak Míša bola ako dieťa v podstate jednou z tých, kto bol pri tom. A dnes je to bez preháňania svetová hviezda dogfrisbee, ktorú si pozývajú na semináre i do USA či Japonska.
A ktorú prednášku by ste vypichol? Ktorá je pre majiteľov psích šporťákov najzaujímavejšie?
Hmm, ťažko povedať, ktorú vypichnúť a či je to vôbec potrebné. Myslím, že celá Psonference je tak trochu Vypichu toho najlepšieho. Najlepšie bude, keď si čitatelia vyberú sami, čo je najviac zaujíma.
Psonference? Buďte pri tom s nami ... a skočte si pre jeden lupeňov !
Platobné metódy
