Katko, ako ste sa k psej fyzioterapii dostala? Kde ste sa ju učila? Vraj máte dokonca medzinárodný certifikát.
Tak to asi zrovna nebude krátka odpoveď 😀 Predstavte si pravek, asi tak pred dvanástimi rokmi, keď slovo fyzioterapia zvierat neexistovalo. Nikto o ňom nevedel, nikto z majiteľov takúto službu nehľadal, pretože o nej nevedel. Vtedy pán doktor Duchek hľadal možnosti následnej starostlivosti pre svojich pacientov a vydal do svojej kliniky rehabilitačnú vaňu s podvodným pásom. A ja som sa v tom čase k tomu úplnou zhodou náhod dostala a totálne ma to pohltilo. Len tie začiatky neboli tak jednoduché ako dnes, s miliónom možnosťou sa vzdelávať. Vtedy to jednoducho neexistovalo, takže to prvých pár rokov bola ťažká improvizácie. Dnes to vidím ako skvelú výhodu, pretože mi nikto nenasadil žiadne klapky na oči. Po pár rokoch som potom odišla do zahraničia a získala, ako píšete, medzinárodnú certifikáciu vo veterinárnej fyzioterapii.
Priblížite prosím čitateľom, ako taká psia fyzioterapia vyzerá?
To vždy záleží na tom, s čím psík dorazí. Vzhľadom na rôznorodosť pohybových problémov môže každá psia fyzioterapia vyzerať inak, však teda vo všeobecnosti by to malo vyzerať tak, že dorazí pacient, ktorého si necháme predviesť v pohybe, potom dlhým krížovým výsluchom vyspovedáme majiteľa o všetkom možnom, ako psík žije, na čom chodia, aký je jeho denný pohybový režim a pritom si psa prezeráme rukami, teda rôzne ho prehmatáváme, skenujeme a vytvárame si obrázok o tom, s čím asi budeme pracovať. A potom, podľa závažnosti problému, s ktorým pes dorazí, začneme pracovať na zlepšenie stavu. Niekedy je to len o tom psa uvoľniť, porovnať, pretiahnuť. Niekedy je plán zložitejší a musíme na psa vymýšľať rôzne lišiacke pohybové cvičenia, aby sme ho presvedčili o používaní nejakej časti tela, ktorú už pes odpísal.
Kedy sa na vás psičkári obracia? S akými zdravotnými problémami?
Sme pracovisko, ktoré sa špecializuje na ťažké neurologické prípady, a myslím si, že v tomto je naše centrum už pomerne známe a som veľmi rada, že už aj veterinárni lekári naprieč republikou svojich pacientov posielajú. Takže sa u nás pomerne často stretnete s ochrnutým psíkmi v rôznych štádiách rehabilitačného procesu. Potom samozrejme psi po ortopedických operáciách, psí seniori a poslednou dobou aj naozaj veľa športujúcich psov.
Chodia za vami len ľudia s chorými psíkmi alebo aj preventívne?
Čo sa týka prevencie, začína sa preventívna starostlivosť lepšiť. Jedná sa predovšetkým o starnúcich psíkov a športujúcich a pracovné psy. U geriatrických pacientov je fyzioterapia veľmi zásadný, bohužiaľ často prichádzajú pár minút po dvanástej. Starnúca psík má tú nevýhodu, že majiteľ si veľmi dlho nevšimne, že psa môže niečo bolieť, pretože sa jedná často o bolesť chronickú. Často riešime až situácie, kedy pes síce dobre žerie, bol by snáď aj veselý, ale už sa nemôže ani zdvihnúť sám z pelechu. To už je trochu neskoro a je lepšie začať včas. U športujúcich psov je ten boom značný, a to vďaka tomu, že psovodi jednoznačne vidia rozdiel vo výkone po ošetrení. To je veľmi dobré, pretože športujúce psy sú neskutočne zaťažení stereotypným pohybom, ktorý v športe robia, a ich pohybový aparát skutočne potrebuje profesionálnu starostlivosť.
Čo robíte, keď psíci moc nespolupracujú a do cvičenia sa im nechce?
No, toje zložitá otázka. Pravda je, že takmer žiadny pacient nechce rehabilitovať, a to ako v humánnej, tak aj tej veterinárnej rehabilitáciu. Fyzioterapeut musí byť veľmi dobrý kynológ, psychológ a manipulátor, aby si poradil aj s urputnými ochrnutým buldočky, vzteklým jazvečíky alebo inými hlaváč, ktorí chcú všetko, len nie cvičiť. Konkrétnu radu asi nemám, ale samozrejme je potreba ponúknuť úplne neodolateľný maškrtu a máte napoly vyhraté. Niekedy je dobré uzdu povoliť, inokedy trochu pritiahnuť, ale primárne ide o to vybudovať si so psom dôveru. Pes, ktorý svojmu fyzioterapeutovi dôveruje, mu umožní pracovať naozaj veľmi hlboko a nechá sebou všemožne manipulovať, čo je pri fyzioterapii absolútne žiaduce. Preto je tak dôležité zamerať sa na odstránenie bolesti. Psy čoskoro pochopí, že aj keď im nejaký dotyk či blízkosť cudzieho človeka nie je príjemná, po \"terapiu\" sa cíti lepšie a dokážu si to prepojiť.
Vraj si beriete aj neurologicky chorých psíkov domov, je to pravda?
To už je minulosť. Teraz mám doma malé bábätko a všetok voľný čas patrí jemu. Avšak skôr jednoducho vznikali situácie, kedy majiteľ nezvládal či nemohol pravidelne rehabilitovať, pritom psík mal veľký potenciál sa rozchodiť. No čo by ste robili? Samozrejme že sa toho ujmete a dotiahnete to do zdarného cieľa, aj za cenu nejakého menšieho nepohodlie s Pacos doma naviac. Možno trochu zľahčujú, ono je to celkom náročné, ale za ten výsledok to stojí a ja musím s hrdosťou povedať, že mi doma partner vždy pomáhal a bral všetkých neuro psíkov za svojich.
A čo vašu vlastnú psíkovia, cvičíte s nimi pravidelne?
Bez komentára 😀
V rámci psie fyzioterapia ste vymyslela vlastnú metódu The Spinal Walk System. Čo si pod tým môžeme predstaviť?
Ona je to skôr metodika než metóda. Tým, že som osem rokov pôsobila na klinike, kde pán doktor Duchek často riešil neurologické pacientov, mala som ich v rukách skutočne tisícky. Počas rokov som postupne prišla na to, ako pracovať s ochrnutým psami, ktorí stratili hlbokú citlivosť, a stal sa z toho systém, kedy som časom tak nejako vedela, čo budeme robiť teraz a čo budeme robiť neskôr 😊 A to je celkom rozhodujúce vedieť, čo sa bude robiť. Ide teda o to, ako naučiť chodiť psa, ktorý svoje zadné končatiny necíti vďaka poškodenia miechy. Jedná sa o reflexnú, takzvanú spinálnu chôdzu. Možno si viete predstaviť, že psi, ktorí sú ochrnutí a o svojich nohách už nič netušia, tak že sa im rozhodne chodiť nechce. Zároveň ide aj o to urobiť celým tým obdobím aj majiteľa ochrnutého psa, pretože cvičenie s ochrnutým psom ani celá situácia nie je práve jednoduchá.
Máte tiež vlastné centrum fyzioterapie zvierat PhysioDOG. Aká bola vaša cesta k tomu otvoriť si niečo vlastného?
Ja som dosť konzervatívny, takže pre mňa je každá zmena dosť stres. Ale život človeka niekedy posunie niekam, bez toho by vlastne chcel. Podobne to bolo aj s vlastným centrom, kedy ma sled rôznych udalostí posunul k vlastnej rehabilitačnej klinike. Bez podpory priateľov by som o tom dnes asi nepísala. A tak sa to začalo zhmotňovať a zrazu z rozbehnutého vlaku už nešlo vystúpiť. Vzniklo vtedy prvý "nezávislé" rehabilitačné centrum pre zvieratá, ktoré stálo mimo veterinárnej ordinácii. Pochopila som vzápätí, že takýto projekt nemôže stáť len na jednej osobe, že okolo seba potrebujem spoľahlivé ľudí. to bolo pre mňa pomerne veľkou neznámou a chvíľu trvalo, kým si všetko sedlo, ako malo. Teraz mám vo svojom tíme tak dokonale zohraný tím, že na dievčatá nemôžem už byť pyšnejší.
Čo považujete za svoj najväčší úspech?
Asi práve to, že mám vo svojom podniku ľudí, ktorí milujú svoju prácu, radi sa učia a pomáhajú mi udržiavať veľmi vysoký štandard kvality rehabilitačnej starostlivosti. Táto práca sa dá dobre robiť iba srdcom a ja mám okolo seba samé srdciarov. Holky si na nič nehrajú, pritom sú to dnes už kapacity v tomto odbore s obrovskými skúsenosťami. To je moja obrovská radosť! Moja druhá veľká radosť je, že sa na konci minulého roka podarilo otvoriť Školu fyzioterapia zvierat, v ktorej so mnou spolupracujú aj vyhlásenie veterinárni lekári a spoločne snáď vytvoríme profesionálov, s kvapkou etiky, tak nevyhnutne nutné v tomto odbore. Tomuto kokteilu by som rada hovorila kolegialita. Trošku to chýba a verím, že sa nám to podarí.
Viac sa od vás ľudia dozvedia na Psonferencii. Prezradíte, o čom konkrétne budete rozprávať?
No určite už nepoviem ani slovo, aby sa všetci mohli tešiť na prednášku.
Prečo by podľa vás na našu akciu mali psičkári zavítať?
Pretože aj ja sama pozerám, koľko zaujímavých ľudí a často aj veľkých kapacít so značnou vyťaženosťou bude na podujatí prednášať. Vyzerá to, že to bude dosť nabúchané 😊 Tak sa uvidíme v novembri.
Platobné metódy
