V prvom rade si treba uvedomiť, že pes je šelma a ako taká má v sebe lovecký inštinkt. Niektoré plemená majú lov v krvi viac, niektoré menej alebo dokonca vôbec. Štvanej zveri je však zlé a určite by sme ho psovi mali úplne zakázať.
S výcvikom začnite hneď
S výcvikom je ideálne začať už od šteniatka. Pokiaľ už má malý chlpáč zvládnuté privolanie, môžeme ho začať brať do problémového prostredia, ako je les, lúka alebo dvor so sliepkami. Pes by tiež mal vedieť zákazový povel, ako je "fuj", "nesmieš" a tak podobne.
Pozor, pri výcviku nám nesmie pes utiecť, istíme ho preto dlhým stopovacím vodítkom. Akonáhle pes zavetrí stopu (v poľovníctve sa používa termín „vysoký nos“ – pes nasáva vzduch s hlavou nahor, väčšinou proti vetru), alebo naopak objaví stopu na zemi, pokúsime sa psa zavolať. Môžeme si pomôcť aj pritiahnutím za stopovačku. Ak pes vypočuje, nasleduje odmena vo forme maškŕt nebo oblíbené hračky.
Stretnutie sa so zverou tvárou v tvár
V prípade stretnutia so zverou tvárou v tvár sa snažíme odviesť psiu pozornosť na seba, voláme psíka menom, povelom ku mne a odmeníme. Pokiaľ nereaguje, povieme zákazový povel a psa odvedieme, nenecháme ho štekať ani preháňať objekt jeho záujmu.
Aj napriek všetkým snahám sa však môže stať, že pes nebude spoľahlivo odvolateľný zo svojej loveckej vášne. V tomto prípade môžeme pod dohľadom skúseného trénera vyskúšať elektronický výcvikový obojok alebo brať psa do miest s výskytom voľne žijúcich zvierat iba na vodítku.
Všetko sa dá zvládnuť 😊 Labku na to!
Platobné metódy
