Dunčo vospolok dvounožkové,
moc vás všetkých zdravím a hlavne vaše psíkov, dúfam, že ste mali pokojného Silvestra, a že to u vás moc nebouchalo a nepraskala. Ja sa musím priznať, že pokojnejšie oslavu Nového roka som ešte nezažil, a že už som ich zažil sedem. Strávili sme ju totiž na veľmi odľahlom mieste v horách v Čile, páničkovia teda celý deň pracovali ako diví, zatiaľ čo ja som s Nang a Rimayou preskúmaval jednu fakt veľkú dieru, čo dievčatá vyhrabali. No, ja som na hrabanie expert, takže som ju obhlídl a dal im pár rád ohľadom statiky alebo ako hrabať do strán a podobne. Ale musel som im obdivne vrčnout, že väčšie vyhrabanie dieru som nikdy nevidel, dievčatá boli celé šťastné a hneď sa chválili Chapattimu, že som ich pochválil, ten ako správny alfa len kývol, ale potom mi za rohom povedal, že som moc dobrý a že či chcem, že ma prijmú do svorky navždy, aj keby som bol kdekoľvek, vraj u nich budem mať vždy miestečko.
Teraz som teda trošku zahryzol inam, takže kde som to skončil ... vrrrr ... jooo, už viem, oslava Nového roka! No, pretože tu majú aj so mnou dokopy štyri psíkov a vedia, že my nemáme praskanie radi, bol tu nádherný pokoj. Na nebi bola celú noc len kopa nádherných hviezdičiek a polka mesiaca, a tak to má byť. Celá naša svorka dostala od mojich pánov skvelú a obrovskú konzervu, chvíľu sa smiali, že to nemôžeme predsa zjesť, ale po chvíli už len valili oči. Všetky štyri misky boli vybielené do žiarivého lesku a my šli spokojne funieť každý na svoje miestečko. Chapatti, Rimayaaj Nanga mi hovorili, že spí vždy vonku, ale ja mám svoj pelech u pánov, tak som ich všetky aspon Oblizla na dobrú noc a šiel chrupky do domčeka na svoju deku. Počul som ešte zdali Chapattiho, ako hovorí, že som česká fajnovka, ale jemu sa to s tým jeho kožuchom šteká, ja mám chĺpky uspôsobené na teplúčko, a tak sa hneď v domčeku zahrabávajú čo najhlbšie to ide a po chvíli už mám len veľa krásnych , niekedy trochu uběhaných snov, to keď sa mi zdá o zajaca alebo myškách. Páničkovia prišli až neskoro v noci a boli hrozne veselí a túlili sa ku mne. Dali mi navrch aj dvaja Tuck, Teed, tomu hovorím Silvester. :)
Druhý deň sme všetci spali a spali a spali, až som tie moje pánov musel vytiahnuť oblíznutím z postele, pretože som už fakt potreboval von. Veď už taky bolo skoro poludnie do stekať. Vonku som sa hral s ostatnými hafan a keď som sa vybláznil, išiel som sa pozrieť, prečo ešte necítim žiadnu vôňu obeda, je čas na omrvinky a vylízávání tanierov predsa. No, musel som začať aj štekať, pretože tí moji lenivci páničkovia zase spali, ale netrvalo to dlho a domčekom už sa šírila nádherná vôňa. Po obede a mnou umytých tanieroch nás všetky štyri vzali moji páničkovia na parádny vychádzku cez lúky a lesy k obrovskému krásnemu vodopádu. Svorka už to tu poznala, tak mi ukazovali, kde sú najčastejšie k videniu zajace a kde sú tie najlepšie myšou diery. Bola to nádhera, pod vodopádom sme sa všetci azda pol hodiny ráchali v potôčiku, keďže bolo nádherné počasie a mohli si behať, kam sme chceli. Keď sme potom večer prišli domov, bol už som tak uťahaný, že som zblajznul misku tých dobroučkých granúl, čo mám od Spokojenýho psa, a išiel okamžite do spať. Takto ulítanej už som dlho nebol:)
Ďalší deň ráno som okamžite vycítil zmenu, páničkovia boli trochu posmutnělí a pritom trochu radostní. Za chvíľu prišiel Lalo s Andreou (to sú tí miestni majitelia, čo u nich bývame), dokonca prišli aj Chapatti, Rimaya a Nanga a začali sa s nami všetkými lúčiť. Jejej, to bolo slzičiek a paciček a kňučanie a oblizovanie ... Potom už sme si len zbalili všetky veci späť do pojazdné búdy a s posledným štěknutím sa rozlúčili s celou tou príma bandou a sľúbili im, že sa všetci ešte jedného dňa stretneme. Išli sme ďalej. Musím priznať, že ten deň bol pod psa, veľmi sa mi cnelo po kamarátoch, a tak som skôr tak bez duše pozoroval ubiehajúce cestu alebo spal páníčkům pri nohách. Obaja ale poznali, že mi niečo je, takže si ma zobrali vždy na klin a túlili sme. Mohol som dokonca snáď hodinu oblizovať pánovi ruku, čo normálne nikdy tak dlho nevydrží. :))
Ďalšie dni sme sa postupne dostávali do nášho zajetého cestovateľského módu a bolo nám lepšie a lepšie, navštevovali sme veľa miest, jazdili okolo desiatok jazier a videli snáď tridsať vodopádov od tých najmenších po tak veľké, až som z nich mal závrat, len som sa na ne pozrel. Ešteže nie sú zo slanej vody, ale z tej dobroučký sladučké. U jedného z tých jazier sme sa raz takto popoludní utáborili a páničkovia vytiahli náš nafukovací kajak, Jůůů, pôjdeme na vodu, hurá a tiež už bolo načase. Len čo sa nafúklo, skočil som do lode a nechal sa odniesť k jazeru, predsa len som si musel postrážiť, aby sa nešlo bezo mňa. Panička naskočila bez problémov, ale pán sa mi tam zaboril nohou do bahna až do pol lýtka, konečne na neho taky došlo, smiali sme sa s paničkou ešte pol cesty po jazere.
Bola to parádna jazda, síce trochu fúkalo, až to robilo vlny a hojdalo to s nami skoro ako na mori, ale bola to sranda. Ja vždy jazdím uprostred a veľmi rád pozorujem okolité brehy. A len čo sa začne blížiť iné plavidlo, hneď im dám najavo, že na nás si žiadni piráti neprídu, pretože ja nás uberaním. Po asi hodinke a pol už som na pánoch videl, že sú uťahaní. Tak som im povedal, nech jedom domov k baráčku, že už je čas večere. Boli radi a behom chvíle sme sa vylodili. Bol to moc pekný deň a po výdatnej večeri sme všetci traja zaspali na jednej kôpke. Mám to proste fajn život a fajn pánov, nedám na ne dopustiť. Myslím, že vaši psíkovia to cítia všetci rovnako. Strážia si vás tak ako ja si strážim tie svoje, bez vás je im smutno rovnako tak ako by mne bolo bez tých mojich.
Majte sa krásne dvounožky, dvounožkové a dvounožci, je s vami sranda a my psíci vás máme tuuuze radi. Patríme k sebe predsa už oddávna.
Tak haf na rozlúčku a teším sa na budúci článok.
Váš Bobík
Platobné metódy
