V psíčkarskej komunite sa stále ešte môžeme stretnúť s odpoveďou; "ten pes je dominantný, musíte mu to zatrhnúť." Ale je tomu naozaj tak? Je naozaj také zviera dominantné?
V pozadí tohto príbehu sa skrýva mladý puberťák, nevybúrený, ktorý poznal pár psov a tí sa s ním vždy skvele hrali. Na prechádzkach bola so psami väčšia zábava ako s pánom, tak by radšej chcel behať na voľno a naháňať psieho kamoša, než chodiť na vodítku pri nohe. Síce na vodítku dostáva maškrty, ale tie ho nezaujímajú, ten beh a hra je pre neho oveľa väčšou odmenou než akékoľvek jedlo. Síce je to fyzicky veľký pes, ale s dušou maličkého plemena. Ku každému psovi pristupuje veľmi opatrne, k dospelým psím samcom radšej ani nejde, on sám cíti, že je slabší a radšej sa konfliktu vyhne. Pokiaľ sa ale stretne so šteňaťom, má pocit, že tu by mohol mať navrch a skúša to. Prečo? Pretože jeho ego chce byť vysoké, ale okolie mu to väčšinou nedovoľuje. Hormóny začínajú pracovať a on je jednoducho vo fáze, že testuje. Všetkých a všetko. V žiadnom prípade sa nejedná o dominantného psa.
Nenechaj ho to robiť, bude dominantný!
"Najskôr musí jesť majiteľ, až potom pes, vodca svorky vždy je ako prvý. Dverami nemôže prvý prechádzať pes. Uč ho, že mu berieš jedlo, nesmie na teba u toho vrčať. Nenechaj ho spať v posteli, to je tvoje miesto, pre vodcu svorky." Aj takéto rady ešte môžete niekde nájsť. Poďme sa na ne pozrieť trochu z hlbšej stránky.
V prvom rade by bolo dobré si ujasniť, čo je to svorka. Kto do svorky patrí? Je to nejaká skupina zvierat, ktorá žije spoločne, ktorá má hierarchické usporiadanie a v ktorej fungujú isté pravidlá. Súhlas? Fajn, zostaňme pri tom, že je to skupina zvierat. Ak budete mať doma väčší počet psov, teda svorku, môžete krásne pozorovať, akú hierarchiu majú medzi sebou. Kto je vodcovská osobnosť, kto koho vychováva, ako spolu komunikujú atď. My ale nepatríme do tejto svorky ako alfa, my nie sme ich vodcovia, my pre nich môžeme byť všetko, ale vodca je stále jeden z nich. A práve preto nie je potrebné riešiť, že by sme my mali jesť skôr ako náš pes, alebo že by sme ho nemali nechať spať v posteli.
Rovnako tak je to s dverami. Je určite super naučiť každého psa, aby sa nepoberal do dverí, ktoré sme ešte ani neotvorili. Len nech pekne počká, v pokoji si sadne, nechá nás otvoriť dvere a potom mu dovolíme prejsť. Každý pes žijúci v byte by toto mal vedieť. Ale v žiadnom prípade nie z dôvodu dominancie, ale slušného správania, bezpečnosti a predovšetkým pokoja pre majiteľa. Je oveľa príjemnejšie keď pes počká, ako keď nám podrazí nohy, nemyslíte?
Pes si stráži misku s jedlom, vrčí na majiteľa, to si nesmie dovoliť! Nesmie? Je dominantný? Nie je! Možno sa o svoje jedlo bojí. Naučte ho radšej, že "tu" (na jeho mieste) je to bezpečné, nikto mu jedlo brať nebude a môže sa v pokoji a bez stresu najesť. Ale čo keď potom vonku niečo žerie a potrebujem mu to dostať z papule a on na mňa bude pri tom vrčať? Dá sa tomu zabrániť viacerými spôsobmi, ale asi najlepšie bude pracovať na tom, aby bol na povel schopný všetko pustiť (Odovzdať, vymeniť za niečo lepšie). Naučte ho povel "pusť" najskôr na nezaujímavých veciach, potom na obľúbených hračkách a potom aj na bezpečnom jedle. Teda na jedle, ktoré máte vy pod kontrolou a nie, že ich nájde v parku, tam už to musí dobre poznať. Čím lákavejšiu vec pustí, tým väčšiu odmenu za to musí dostať.
Stráži si takto moc nielen svojou misku a jedlo, ale všetko svoje? Hračku, pelech, majiteľa? Potom sa jedná o takzvane majetníckeho psa. Opäť to nemá s dominanciou nič spoločné, ale je to problematika na dlhšie rozprávanie, tak napríklad v ďalšom článku.
Čo teda vlastne znamená dominantný pes?
Za dominantného psa je nesprávne označovaný pes, ktorý je nevychovaný. Tiež pes, ktorý používa agresívne spôsoby komunikácie (štekanie, vrčanie) alebo priamo agresívny pes. Pes, ktorý si stráži svoje zdroje(majetnícky pes). O tom všetkom už sme si povedali, že to s dominanciou nemusí mať vôbec nič spoločné. Čo ten pojem teda vôbec znamená?
Dominantné znamená hlavné, vyčnievajúce, presahujúce a pod. U ľudí i zvierat sa jedná o jedincov, ktorí sú vedúci, riadia skupinu, rozhodujú, príp. i riešia spory. U zvierat sa bavíme vždy o prirodzenej dominancii, sú to teda jedinci so silnou povahou. Nemajú potrebu vyvolávať konflikty, ale vie siahnuť aj po agresívnej komunikácii, ak je to potrebné. Nerobia to ale často, neplytvajú tým, ak je aj iný spôsob riešenia.
Ak uvidíte spor dvoch psov, keď jeden do toho ide naježený, vyšponovaný, robí sa väčším a nakoniec zaútočí na druhého psa. Je z toho pár štekancov a nakoniec pokoj, tak je pravdepodobné, že prvý pes, ktorý zaútočil, bol skôr nevyrovnaný. Možno nejaký puberťák ako ten na začiatku príbehu. A druhý pes, hoci reagoval rovnako "agresívne", tak len zrovnal toho útočníka a ďalej nemá potrebu to riešiť. On je ten vyrovnaný a ten, ktorý by vo svorke bol skôr dominantným jedincom. Pri hlbšom pozorovaní zistíte, že druhý pes musel použiť agresívne spôsoby komunikácie, pretože tie slušné, ktoré tomu predchádzali, nefungovali, prvý pes ich ignoroval a druhý pes musel teda reagovať "na rovnakej úrovni". Nemal však potrebu do nikoho hrýzť, nikomu ublížiť, len komunikoval tak, ako je to psom vlastné.
Nehľadajte teda za všetkým dominanciu, najmä nie voči vám. Hľadajte spôsoby, ako so psom komunikovať, aby to pre vás oboch bolo schodné, férové a funkčné. Ako psa motivovať, dopriať mu, čo potrebuje a zároveň naučiť, ako sa kontrolovať.
Platobné metódy
