Sebakontrolu u psov riešime skôr my, pánovia. Pomôže nám to v bežnom živote aj pri výcviku. Pes sám by sa niečím takým neobťažoval, jemu nevadí, keď sa nekontroluje. My to však v niektorých situáciách potrebujeme. Poďme sa na to pozrieť trochu hlbšie.
V čom spočíva sebakontrola?
Sebakontrola nám pomáha, aby si pes nebral odmenu len tak, kedy sa mu zachce. Keď sa nácviku sebakontroly budeme venovať poriadne, dosiahneme aj také ciele, ako že nám pes nebude žrať odpadky a kadejaké nájdené veci na prechádzke. Čo je v dnešnej dobe, keď sa často vyskytujú otrávené návnady, obrovskou až život zachraňujúcou výhodou.
Psy sa vďaka hre naučia, že odmenu (nech už sú to maškrty pre psov, hračky či kontakt s iným psom alebo človekom) získajú vo chvíli, keď sa dokážu ovládať. Teda vo chvíli, keď sa nesápu po odmene, ale dokážu byť v pokoji, čakať alebo treba vnímať a plniť iné povely. Odmenu si berú vždy až po schválení.
Sebakontrolu u psa uvítate nielen na prechádzkach, kedy sa nemusíte báť, že by psík niečo nevhodné zjedol. Hodí sa aj pri každodennom krmení, psík sa vám nehrnie do misky skôr, než ju položíte na zem. Že to vedia a nemuseli ste učiť nejakú sebakontrolu? No, pokiaľ to vie naozaj od šteniatka, tak je to super! Dokáže sa ovládať sám od seba, to je predsa skvelé! A pokiaľ to malé šteniatko nevedelo, ale vy ste psíkovi vysvetlili, aké platia pravidlá, naučili ste ho sebakontrolu pre túto situáciu a ani vám to neprišlo divné 😊 Čím viac situácií takto pes bude vedieť, tým viac sa naučí kontrolovať aj v tých nových situáciách.
A čo treba, keď sa pes hrá s malými deťmi? Či už ich deti kŕmia alebo im hádže hračku, vždy je potrebné byť ostražití, aby pes nečakane nehryzol dieťa. Ak sa dokáže kontrolovať, môže sa aj s deťmi v kľude hrať.
Ako sa sebakontrola u psa učí?
Hrou. Hrou, pri ktorej nastavujeme obtiažnosť tak, aby pes robil chyby čo najmenej. Chybami sa človek učí, ja viem, ale u psov musíme myslieť na to, že potrebujeme vysokú úspešnosť pre pokrok. Sem tam chybka nevadí, ale nepreháňajme to.
V ideálnom prípade máme odmenu tak zaistenú, že sa k nej pes nedostane, kým to sami nedovolíme. Preto ako prvý krok začínam s maškrtou v uzavretej dlani. Keď sa pes nesnaží dobývať všetkými možnými spôsobmi do dlane, tak ju môžeme otvoriť. Ak čaká pes v pokoji, dostane povel, aby si odmenu vzal. Pokiaľ naopak bez dovolenia vyrazí pre odmenu, jednoducho dlaň opäť zatvoríme, aby si nemohol odmenu vziať sám. Žiadne zákazové povely ani tresty do tejto hry nikdy nepatria! Keď pes pracuje správne, dostane odmenu a keď správne nepracuje, odmena je nedostupná.
Prečo nestačí povedať „nie“?
Sú situácie, ktoré predsa jednoducho vyriešime tým, že ich psovi zakážeme, nie? V podstate áno, ale… Ale čo? Ak sa do tej situácie dostaneme znova, budeme musieť znova zakazovať a tak to bude stále dookola. Dosť možno budeme nabudúce musieť zakazovať skôr a skôr, pretože keď pes bude vedieť, čo príde, bude sa snažiť získať „odmenu“ skôr, než mu to zvládneme zakázať. A to asi nie je to, čo chceme dosiahnuť. Naopak, radi by sme, aby sme tie situácie nemuseli ošetrovať zakaždým, ale aby ich pes zvládal sám. A práve preto učíme psov sebakontrolu.
Najmä to potom ocenia tí psičkári, ktorí sa venujú športovému výcviku, pretože práca s odloženou odmenou nie je možná bez sebakontroly psa.
A čo vy, tiež svojho psa učíte sebakontrole? Podeľte sa s nami o vaše úspechy.
Platobné metódy
