Vyhrala ste titul Master of Psotoulky. Získať toľko psokladov nie je práve málo. Povedzte nám niečo o vašom psotoulkování.
To máte pravdu, úplne ľahké to nie je. Psotoulky sledujem prakticky od začiatku, na prvých som bola v Telči, to bolo číslo päť. Pravidelne sme začali jazdiť od trinástych Psotouliek, to bol vrch Ostrý. Vtedy sme hľadali nejaké miesto, kam sa cez víkend pozrieť, a nemohli sme nič vymyslieť, nakoniec som si spomenula na Psotoulky a tak nejako to začalo. Prakticky sme si z Psotouliek urobili spoločného koníčka. Tešíme sa, kam nás každé ďalšie zavedú.
Aká bola tá najväčšia motivácia všetky psoklady uloviť?
Jazdíme teda hlavne, pretože nás to baví a tak trochu sme si na Psotoulkách vypestovali závislosť a nemôžeme sa dohodnúť, či prestať, vynechať alebo pokračovať 😀 Ale pred rokom to bolo trochu iné, keď sme si na začiatku roka prečítali, že ten, kto bude prvé, získa „hafózny pohár“. To bolo jasno, museli sme mať pohár a medaily 😀 Pre Dana bola najväčšia motivácia vylúštiť tajničku a mať zásobu Spokoboxov.
Ktorý výlet sa vám najviac páčil?
To je veľmi ťažká otázka a jednoznačnú odpoveď na ňu nemám. Všeobecne sa nám veľmi páči na horách, úžasný bol Plechý, Lysá hora alebo napríklad Lusen. A zamilovali sme si Šumavu, a to aj napriek tomu, že tam nemáme práve najlepšiu cestu, radi sa tam vraciame. Určite boli aj iné krásne miesta, ktoré by stáli za zmienku, ale celkom často sa s nami nekamaráti počasie. Takže napríklad keď sme so snehovými závejmi predrali na Poludník, museli sme k rozhľadni na štyridsať metrov, aby sme vôbec vedeli, že tam nejaká je, inak je jednoducho všade len vietor, mráz a bielo. My vôbec máme na biele výhľady šťastia. 😀
Máte z nejakého treba aj zaujímavú alebo vtipnú príhodu?
Cestou hore na Bezděz som si potrebovala odskočiť, vedľa cesty bola stránka dole, pošmykla som sa na mokrom lístí a spadla do čerstvého psieho bobku. Samozrejme za čovidu nebolo nič otvorené. Odvtedy všade nosím antibakteriálne obrúsky. 😀
Alebo na Sovinci, tam som bola s babami sama, k psokladu to bolo z parkoviska pár stoviek metrov, kým sme tam došli, boli sme mokré a od blata, siahla som do strúchnivelého pňa pre krabičku a polovica pňa mi spadla na hlavu. Len pre predstavu, ten peň mal určite viac ako jeden a pol metra. Takže okrem toho, že sme boli mokré a od blata, tak ma ešte bolela hlava a mala som všade kúsky strúchnivelého pňa, všetko sa na mňa prilepilo a nešlo to dole. 😀
Bolo nejaké miesto, kam ste išli vyložene len kvôli Psotoulkám, a inak by sa vám tam veľmi nechcelo?
Okrem Telče, tam som pracovala, asi všetky. Ale nejde povedať, že by sa nám tam nechcelo, väčšinou sa nám tam chce, inak by sme nešli. Už sa nám veľmi nechce jazdiť na Plzeňsko, tam sú Psotoulky častejšie ako inde. 😀
Vraj ste vyrazili za Psotoulkou až na Slovensko. Je to pravda?
Áno, boli sme tam už dvakrát. Na dovolenku sme si vybrali Vysoké Tatry a chceli sme navštíviť pekné miesta, ktoré poznajú skôr miestne, a Psotoulky nám prišli ako skvelá inšpirácia. Navyše okolo Vysokých Tatier ich bolo skutočne veľa. Vlani to už bolo pre nás trochu horšie, pretože pred rokom sme navštívili všetky Psotoulky na dosah. Myslím, že ich bolo jedenásť za sedem dní, mali sme potom menší výber a dlhšie cesty, ktoré komplikovali aj uzávierky, tak sme stihli každý deň len jedny.
Povedzte nám, čo máte za chlpáča, nech vieme, s kým psotoulkujete.
Mám dve hladkosrsté foxteriéry, štvorročnú Torry a Cirru, tá má dva roky.
Ako si vôbec samotní hafani Psotoulky užívajú?
Torry auto práve nemusí, ale ako sme začali jazdiť po diaľniciach, je to o niečo lepšie. Cirruške auto tak nevadí, ale z dlhých ciest tiež nie je nadšená. Samotné Psotoulky ich bavia, tak sa im to snažíme vynahradiť peknou a zábavnou prechádzkou. Majú rady nové miesta, je to na nich vždy vidieť.
A odkiaľ pochádzate? Mali ste šťastie, že boli psotoulky niekde v blízkosti vášho bydliska?
Pochádzam z Jihlavy, tam sme mali skvelý východiskový bod, ale aj tak bola najbližšie asi Telč. Pred rokom sme sa presťahovali do Jemnice, to už je trochu horšie, ale nedávno sme mali šťastie, mali sme kúsok hrad Bítov. Inak sme vždy radi, keď je niečo bližšie ako 200 km. 😀
Vy ste aj ako prvá rozlúštila tajničku. Bolo ťažké na ňu prísť?
Bolo to náročnejšie ako v predchádzajúcich rokoch, ale bola to výzva, dosť ma to bavilo.
Vďaka tomu ste vyhrala zásobu Spokoboxu na rok. To bude mať chlpáč určite radosť, že?
To áno, dievčatá majú balíčky rady. Nech príde, čo príde, vždy si myslia, že tam je niečo pre nich.
A pozná už váš chlpáč Spokobox?
Iste, kupovali sme hneď jeden z prvých. Vianočné máme, myslím, všetky, dokonca aj špeciálnu edíciu s dierami v tvare labiek. Okrem toho sa nám ako prvým podarilo rozlúštiť aj prvú tajničku. Boxíkov máme doma naozaj požehnane, už niekoľko rokov do nich balím darčeky. 😀
Na záver nám povedzte, či máte aj tento rok v pláne obrážať psoklady?
Na prvých Psotoulkách sme zatiaľ boli, ale trochu sa dohadujeme, či áno alebo nie. Taký koníček lezie trochu do peňazí.😀
Platobné metódy
