Výlet "do Ameriky"

Kde začať? Veľa záleží, akú dlhú vychádzku si chcete urobiť. Podľa môjho je ideálnym štartovým miestom práve Karlštejn alebo obec Mořina. Od vlakovej stanice sa na Karlštejn ide kúsok pešo po ceste, ale za chvíľu už ani neviete a ste na hrade a ďalej v krásnej prírode.

 

Karlštejn je gotický hrad, ktorý bol založený roku 1348 českým kráľom a rímskym cisárom Karolom IV., ako miesto pre uloženie kráľovských pokladov. Na začiatku husitských vojen boli z bezpečnostných dôvodov na hrad Karlštejn prevezené české korunovačné klenoty, ktoré tu s krátkymi prestávkami zostali uložené takmer 200 rokov.

 

V dnešnej dobe môžete okrem samotnej prehliadky hradu navštíviť napr. múzeum voskových figurín (kam nás oi. pustili aj so psom), či rôzne kultúrne podujatia, ktoré sa na nádvorí organizujú.

Miesto, kde sa natáčal Limonádový Joe, to sú lomy Amerika - sústava jámových vápencových lomov, ktoré sú prepojené podzemnými štôlňami. Medzi najznámejšie patrí Veľká a Malá Amerika, Mexiko a niekoľko ďalších, väčších i menších, lomov, ktoré sa nachádzajú v miestnych lesoch.

 

K lomu Veľká Amerika je veľmi rýchly prístup práve od obce Mořina. Lom je hneď vedľa cesty, kde sa dá zaparkovať aj kde stavia prímestský autobus jazdiaci z Prahy. Ak sa k lomu vydáte od Karlštejna, jedná sa približne o 4km dlhú prechádzku krásnou prírodou. Spočiatku cesty sa držíte červenej turistickej značky až k rázcestí nesúci názov Dub Siedmich bratov, kde sa napojíte na žltú chodník a pokračujete ďalej až k lomu. Cestou budete míňať menšie lom zvaný Malá Amerika a ešte jednu vyhliadku na lom Mexiko, ktorý jev tesnej blízkosti Veľkej Ameriky.

 

Zlomy sú nádherné s priezračnou vodnou hladinou a každého návštevníka zvádza na kúpanie. Bohužiaľ však je tu z bezpečnostných dôvodov prísny zákaz kúpania. Napriek tomu sa každý rok nájde veľa ľudí, ktorí tento zákaz porušia a nájdu si cestu, ako sa do hĺbky lomu dostať. Až keď uvidíte krásu miestnych lomov, pochopíte, prečo sa tomu miestu hovorí český Grand Canyon.

 

Lom Veľká Amerika je nielen neznámejšieho, ale predovšetkým najväčší z tunajších lomov. Je približne 750 m dlhý, 150 m široký a 67 m hlboký (vr. Jazerá). Ťažba tu bola ukončená v roku 1963 a od tej doby slúži ako rezervoár vody pre prevádzku RD Mořina.

 

Z malých, nezatopených lomov, môžeme menovať napr. Pustý lom, Južnej Kríž, Liščí lom, Šamoťák, Modlitebňa, Čierny lom a mnoho ďalších.

 

Zlomy sú prepojené sústavou štôlní, ktoré v čase ťažby slúžili ku zvozu vápenca z lomov, a to pomocou banské železnice. Ešte dnes možno vo štôlňach nájsť zvyšky koľajníc, a keď budete mať veľké šťastie, nájdete aj nejaký ten vozík. Štôlne sú organizované do 5 poschodí a najdôležitejšie z nich je Hlavné zberná štôlňa, ktorá sa nachádza v západnej časti tretieho poschodia.

V úvode článku padlo meno Hans Hagen. Len máloktorý návštevník toto meno začul, skúste sa na neho popýtať miestnych, najmä tých starších ľudí. Verím, že by to stálo za reč.

 

A kto že to teda bol? Existuje niekoľko povestí o tom, kto Hagen bol a čo vo štôlňach robil. Niektoré z nich hovorí o nemeckom utiekla vojakovi, ktorý sa v chodbách skrýval a terorizoval okolie. Iné zase o tom, že išlo o krutého dozorcu v baniach, kde pracovali vojnoví zajatci z východnej fronty. Asi najreprezentatívnejší legenda, ktorú niektorí z miestnych obyvateľov potvrdzujú napr. Slovami \"no samozrejme, veď som ho osobne poznal, za vojny som s ním pracoval v lomoch okolo Amerík\", alebo \"ja ho osobne nepoznal, ale môj otec s ním pracoval vo štôlňach \", ukazuje Hansa Hagena ako vojnového trestanca, Nemcov, zarytého antifašistov.

 

Hagen bol jeden z robotníkov, ktorí boli zavalení v chodbách pri prírodnej katastrofe - prevalení podzemných prameňov a vodných tokov. Spoločne s Hagen boli zavalení ďalší dvaja robotníci, ktorí utrpeli pri zosuve smrteľné zranenia. Hans Hagen zostal živý a zdravý a začal sa prehrabávať sutinou kameňov von, na slobodu. Hľadal východ tak dlho, kým neobjavil otvor, ktorým by ťažko preliezol aj malé dieťa. Pretiahol sa ním von a potom zavolal na svoje dva druhy, ktorí neodpovedali. Nechápal to, striedavo na ne volal, smial sa a plakal ako malé dieťa. Zrejme z toho všetkého, čo sa odohralo, zošalel a zostal žiť ďalej v chodbách, stal sa z neho lesný muž (dnes by sme ho nazvali bezdomovcom).

 

Dodnes sa stretneme s rôznymi názormi na to, či Hagen ešte žije a či ešte stále prebýva v chodbách na Amerike. Vylúčiť to nemožno, pretože nikde nie je ani zmienka o jeho veku. Tradujú sa povesti o tom, že v jednej zo štôlní býva vidieť mužská postava, ale ako k nej človek dôjde, tak zmizne. Dnes už sa tejto štôlni nepovie inak, než štôlni.

 

Ďalšie povesť rozpráva, že ak niekto udrie do časti koľajnice, ktorá visí v jednej zo štôlní a predtým slúžila na vyhlasovanie poplachu, že tým Hagena privolá, rovnako ako ak niekto zvolá \"Hagen, ozvi sa!\".  

Keby ste sa cestou od Karlštejna vydali u Dubu Siedmich bratov po červenej turistickej trase, došli by ste okolo kráľovej studne až ku kubrychtově búde. Kubrychtová búda, alebo tiež krčma \"u Báby\" ako sa jej neskôr hovorilo, bola sprevádzkovaná v 20. rokoch 20. storočia, neďaleko krásneho prostredia Bubovických vodopádov a na ceste spájajúcej obec Svatý Jan pod Skalou a Karlštejn. Teda v miestach, kde jej turisti veľmi uvítali.

 

Po smrti majiteľov Kubrychtová búda osirela a o pár rokov neskôr záhadne vyhorela. Začiatkom 90. rokov bola postavená nová, ktorá dnes slúži ako výskumná terénne stanice CHKO. Dnes už tam bohužiaľ turisti nie sú vítaní tak vrelo, ako predtým, ale priechod vám tam nikto zakazovať nebude.

 

Ak sa budete ďalej držať červené značky, pôjdete okolo už spomínaných Bubovických vodopádov až do obce Svätý Ján pod Skalou. Cez víkendy a sviatky sú tu pre verejnosť sprístupnené najzaujímavejšie pamiatkové objekty a stála expozícia z bohatej histórie obce.

V tejto dedinke je možné svoj výlet ukončiť a sadnúť na autobus smer Praha alebo Beroun. Pokiaľ ale máte ešte sily, môžete sa prejsť ďalších cca 5 km (väčšinou lesom) do Berouna na vlak.